Ivan IV.: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Život: Predlozka
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 18:
Za Ivanovej vlády sa do Ruska po prvýkrát dostala [[kníhtlač]]. Ivan zabezpečil odbytištia ruského tovaru založením obchodnej stanice v prístave [[Archangeľsk]], kde sa rozvinul čulý obchodný styk, najmä s anglickými kupcami.
 
Na juhovýchode zlikvidoval Ivan IV. vládu [[Tatári|Tatárov]] a pripojil [[Kazanský chanát|Kazanský]] a [[Astrachánsky chanát]] k Moskovskej Rusi. S územnou expanziou pokračoval východným smerom a po prvýkrát umožnil Rusom kolonizovať časť západnej [[Sibír]]i. Zároveň zaviedol niektoré zákony obmedzujúce slobodný pohyb roľníkov.
 
Užší kontakt s [[Európa|Európou]] získal Ivan IV. počas [[Livonské vojny|livonských vojen]]. Tento dlhoročný konflikt, pri ktorom Ivan bojoval so [[Švédsko]]m, [[Poľsko]]m a [[Litva|Litvou]], nakoniec Moskovskú Rus značne vyčerpal a ruský prístup k [[Balt]]u nezabezpečil. Tieto problematické dôsledky ťažko dopadli na Ivanovu osobnosť s počiatočnými hlbokými psychickými problémami. Jeho krajná podozrievavosť a strach o seba samého sa prejavovala v krutosti nielen voči svojim otvoreným nepriateľom (bojari), ale postupne sa obracala aj proti najbližšiemu okoliu. Roku [[1581]] napríklad surovo zbil nevlastnú tehotnú dcéru, ktorá potom potratila. O rok neskôr v hádke zavraždil svojho vlastného syna Ivana, ktorého obviňoval zo spolčenia sa s nepriateľmi.
Riadok 24:
Takisto sa Ivanovi vymkla z rúk kontrola nad opričníkmi, ktorí rozpútavali otvorený teror medzi roľníkmi aj bohatou šľachtou. Opričníci na Ivanov rozkaz zavraždili niekoľko stoviek [[novgorod]]ských mešťanov.
 
Politický chaos a nasledovná hlboká kríza ťažko zasiahli do ruských pomerov. V roku [[1584]] Ivan IV. zomrel a na jeho miesto nastúpil bezdetný a mentálne postihnutý [[Fiodor I. (Rusko)|Fiodor Ivanovič]]. Skutočnej vlády sa ujal [[Boris Fiodorovič Godunov]], čo však krajine pokoj nezabezpečilo a celé obdobie v ruskej historiografii dostalo označenie ''smutnoje vremja'' (smutná doba; v skrátenej podobe ''smuta'').
 
== Literatúra ==