Katynský masaker: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
kat |
upresnenia |
||
Riadok 12:
V októbri zajatcov vypočúvala NKVD a snažila sa ich získať na svoju stranu. Väčšina zajatých však odmietla spoluprácu a prejavila odpor ku komunizmu. Boli klasifikovaní ako ''nepriatelia ľudu'' a Ústredný výbor komunistickej strany ZSSR na čele so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]]om [[5. marec|5. marca]] [[1940]] rozhodol o ich poprave zastrelením. Týmto sa mala zlikvidovať poľská elita, ktorá by neskôr mohla prekážať pri zavádzaní komunizmu.
Popravy začali
| priezvisko =
| meno =
Riadok 24:
| miesto =
| jazyk = po rusky
}}</ref>. Nasledoval tábor v Starobieľsku. Zajatcov previezli do [[Charkov]]a, tam ich popravili a pochovali. Zajatci z [[Ostaškovo|Ostaškova]] boli popravení v meste [[Tver]]. Vrátane ostatných táborov s civilnými väzňami bolo popravených okolo 21 857<ref name="MKM"/> až 26 000 osôb. V počte popravených bolo aj 300<ref>Sotáková, M., 2014, Místo gestapa NKVD. Extra Válka, II. světová, Speciál Čechoslováci v boji proti nacizmu, s. 16 - 17</ref>-500 osôb z územia Česko-Slovenska (prevažne etnických Poliakov). Jednou z osôb, ktorým sa podarilo vyhnúť poprave bol napr. [[Józef Czapski]].
[[Súbor:Katyn - decision of massacre p1.jpg|thumb|Príkaz k vražde podpísaný [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]], najvyšším sovietskym predstaviteľom, [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Klimentom Vorošilovom]], významným maršalom Červenej armády, [[Vjačeslav Michajlovič Molotov|Molotovom]], sovietskym diplomatom, a tiež [[Anastáz Ivanovič Mikojan|Anastázom Mikojanom]], členom [[Štátny výbor obrany|Štátneho výboru obrany]]. Na ľavej strane dokumentu je poznámka „za“ (v zmysle súhlasu) umiestnená za podpisom [[Michail Ivanovič Kalinin|Michaila Kalinina]] a [[Lazar Moisejevič Kaganovič|Lazara Kaganoviča]].]]
== Odhalenie ==
Po [[operácia Barbarossa|napadnutí ZSSR nacistickým nemeckom]] v lete 1941 sa Sovietsky zväz pripojil k [[Spojenci (druhá svetová vojna)|protihitlerovskej koalícii]]. Z Poľska a Sovietskeho zväzu sa zrazu stali spojenci. V auguste [[1941]] začala vznikať Poľská armáda v ZSSR. Podmienkou dohody medzi ZSSR a Poľskou exilovou vládou bolo prepustenie poľských zajatcov. Mnohí z nich však chýbali.
V lete roku 1942 boli objavené prvé telá poľských dôstojníkov na Nemcami obsadených územiach v Katyni. Na jeseň 1942 sa Nemci dozvedeli o masových hroboch a v marci 1943 začala pracovať 12-členná Medzinárodná komisia [[Červený kríž|Červeného kríža]], iniciovaná Nemeckom, na čele s prof. Dr. Buhtzom (jej členom boli aj prof. F. Hájek a spisovateľ F. Kožík za [[Protektorát Čechy a Morava]] a patológ a spisovateľ prof.[[Andrej Žarnov|František Šubík]] za [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskú republiku]]. Neskôr tam bol aj [[Gustáv Husák]].)<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Borák|meno=Mečislav|odkaz na autora=Mečislav Borák|titul=Zločin v Katyni a jeho české a slovenské souvislosti|url=http://katynbooks.narod.ru/czechoslovakia/borak_ru_cz.html|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=6. september 2009|vydavateľ=|miesto=|jazyk=}}</ref>
Medzinárodná komisia pripísala zločin Sovietskemu zväzu. 13. apríla 1942 priniesol Berlín senzačnú správu, že obeťami boli poľskí dôstojníci popravení strelou do tyla a niektorí aj prebodnutí trojhranným bodákom ruského typu, ruky mali vzadu zviazané ruským motúzom. <ref name=":0" /> V časoch neslávne známej goebbelsovej propagandy tomu však veľa ľudí (ako napr. Husák) odmietali uveriť.
Moskva obvinila z masakry Nemcov a nepriamo dokonca poľskú exilovú vládu v Londýne, s ktorou prerušila diplomatické styky. Otázka, kde zmizlo 14 552 dôstojníkov nebola zodpovedaná.<ref name=":0" /> Po oslobodení Smolenska [[Červená armáda|Červenou armádou]] ZSSR vytvoril Zvláštnu komisiu na vyvrátenie záverov nemeckej komisie, ktorá sa snažila zamiesť stopy vlastných zločinov. Na čele sovietskej komisie bol Stalinov osobný lekár Burdejko. Správa v prospech ZSSR bola podpísaná 24.1. a uverejnená 30.1.1944.<ref name=":0" />
Na [[Norimberský proces|Norimberskom procese]] sovietsky žalobca Rudenko (sám namočený do zločinu) predniesol obžalobu, vypracovanú Štátnou prokuratúrou ZSSR, ktorou bol zo zločinu obvinený Wehrmach. <!-- Pôvodný text z neznámeho zdroja: Dôkazy usvedčujúce Sovietov, ktoré poskytla poľská exilová vláda, tribunál taktiež odmietol (tribunál súdil nacistických zločincov, Spojenecké krajiny nemohli byť súdené).
Zdroj Richter (ale aj tak zbytočný a stačí ako komentár):
Avšak Kongres USA na žiadosť poľských emigrantov vypočul 81 svedkov a získal 183 dôkazov, čím dospel k záveru, že o vine ZSSR v Katyni nemôžu byť žiadne pochybnosti. Ale desaťročia sa muselo mlčať -->Od 1.7.1946 sa Katyn prerokovávala 3 dni, ale nepodarilo sa predložiť presvedčivý dôkaz o nemeckej vine, tak západní žalobcovia prípad Katyn z rokovania vyradili. <ref name=":0" />
== Ospravedlnenie ==
| |||