Katynský masaker: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Daevid (diskusia | príspevky)
kat
Starekolena (diskusia | príspevky)
upresnenia
Riadok 12:
V októbri zajatcov vypočúvala NKVD a snažila sa ich získať na svoju stranu. Väčšina zajatých však odmietla spoluprácu a prejavila odpor ku komunizmu. Boli klasifikovaní ako ''nepriatelia ľudu'' a Ústredný výbor komunistickej strany ZSSR na čele so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]]om [[5. marec|5. marca]] [[1940]] rozhodol o ich poprave zastrelením. Týmto sa mala zlikvidovať poľská elita, ktorá by neskôr mohla prekážať pri zavádzaní komunizmu.
 
Popravy začali vkoncom aprílimarca [[1940]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=RICHTER|meno=Karel|titul=ZLOČIN, KTERÝ UNIKL TRESTU. MASAKR V KATYNI. In VOJENSKÁ HISTÓRIA, 1/2011, VHÚ|url=http://www.vhu.sk/data/att/1987.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-01-16|vydavateľ=Praha : Pražská vydavatelská společnost, s. r. o., Nakladatelství EPOCHA, s. r. o., 2008, 190 s.}}</ref> Pokračovali likvidáciou tábora v Kozeľsku, ktorý NKVD začala 3. apríla 1940. Zajatci boli prevezení a popravení v Katynskom lese, asi 14 km západne od [[Smolensk]]a, blízko železničnej stanice [[Gnezdovo]]. Miesto nebolo vybrané náhodne, lebo Katynský les bol miestom popráv sovietskych občanov počas nedávneho [[veľký teror|veľkého teroru]]<ref name="MKM">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
Riadok 24:
| miesto =
| jazyk = po rusky
}}</ref>. Nasledoval tábor v Starobieľsku. Zajatcov previezli do [[Charkov]]a, tam ich popravili a pochovali. Zajatci z [[Ostaškovo|Ostaškova]] boli popravení v meste [[Tver]]. Vrátane ostatných táborov s civilnými väzňami bolo popravených okolo 21 857<ref name="MKM"/> až 26 000 osôb. V počte popravených bolo aj 300<ref>Sotáková, M., 2014, Místo gestapa NKVD. Extra Válka, II. světová, Speciál Čechoslováci v boji proti nacizmu, s. 16 - 17</ref>-500 osôb z územia Česko-Slovenska (prevažne etnických Poliakov). Jednou z osôb, ktorým sa podarilo vyhnúť poprave bol napr. [[Józef Czapski]].
 
[[Súbor:Katyn - decision of massacre p1.jpg|thumb|Príkaz k vražde podpísaný [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]], najvyšším sovietskym predstaviteľom, [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Klimentom Vorošilovom]], významným maršalom Červenej armády, [[Vjačeslav Michajlovič Molotov|Molotovom]], sovietskym diplomatom, a tiež [[Anastáz Ivanovič Mikojan|Anastázom Mikojanom]], členom [[Štátny výbor obrany|Štátneho výboru obrany]]. Na ľavej strane dokumentu je poznámka „za“ (v zmysle súhlasu) umiestnená za podpisom [[Michail Ivanovič Kalinin|Michaila Kalinina]] a [[Lazar Moisejevič Kaganovič|Lazara Kaganoviča]].]]
 
== Odhalenie ==
Po [[operácia Barbarossa|napadnutí ZSSR nacistickým nemeckom]] v lete 1941 sa Sovietsky zväz pripojil k [[Spojenci (druhá svetová vojna)|protihitlerovskej koalícii]]. Z Poľska a Sovietskeho zväzu sa zrazu stali spojenci. V auguste [[1941]] začala vznikať Poľská armáda v ZSSR. Podmienkou dohody medzi ZSSR a Poľskou exilovou vládou bolo prepustenie poľských zajatcov. Mnohí z nich však chýbali. V lete roku 1942 boli objavené prvé telá poľských dôstojníkov na Nemcami obsadených územiach v Katyni. Celá aféra sa však prevalila až v zime [[1943]], keď Nemci prehrali [[Bitka o Stalingrad|bitku o Stalingrad]]. Pre neúspechy na fronte sa rozhodli masaker propagandisticky využiť. Začalo sa vyšetrovanie, Nemecko obvinilo z masakru ZSSR a Sovieti vzápätí obvinili Nemcov. Napokon bol prizvaný Červený kríž. Medzinárodná komisia pripísala zločin Sovietskemu zväzu. Na vyšetrovaní sa podieľal i slovenský patológ a spisovateľ [[Andrej Žarnov|František Šubík]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 
| priezvisko = Borák
V lete roku 1942 boli objavené prvé telá poľských dôstojníkov na Nemcami obsadených územiach v Katyni. Na jeseň 1942 sa Nemci dozvedeli o masových hroboch a v marci 1943 začala pracovať 12-členná Medzinárodná komisia [[Červený kríž|Červeného kríža]], iniciovaná Nemeckom, na čele s prof. Dr. Buhtzom (jej členom boli aj prof. F. Hájek a spisovateľ F. Kožík za [[Protektorát Čechy a Morava]] a patológ a spisovateľ prof.[[Andrej Žarnov|František Šubík]] za [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskú republiku]]. Neskôr tam bol aj [[Gustáv Husák]].)<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Borák|meno=Mečislav|odkaz na autora=Mečislav Borák|titul=Zločin v Katyni a jeho české a slovenské souvislosti|url=http://katynbooks.narod.ru/czechoslovakia/borak_ru_cz.html|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=6. september 2009|vydavateľ=|miesto=|jazyk=}}</ref>
| meno = Mečislav
 
| odkaz na autora = Mečislav Borák
Medzinárodná komisia pripísala zločin Sovietskemu zväzu. 13. apríla 1942 priniesol Berlín senzačnú správu, že obeťami boli poľskí dôstojníci popravení strelou do tyla a niektorí aj prebodnutí trojhranným bodákom ruského typu, ruky mali vzadu zviazané ruským motúzom. <ref name=":0" /> V časoch neslávne známej goebbelsovej propagandy tomu však veľa ľudí (ako napr. Husák) odmietali uveriť.
| titul = Zločin v Katyni a jeho české a slovenské souvislosti
 
| url = http://katynbooks.narod.ru/czechoslovakia/borak_ru_cz.html
Moskva obvinila z masakry Nemcov a nepriamo dokonca poľskú exilovú vládu v Londýne, s ktorou prerušila diplomatické styky. Otázka, kde zmizlo 14 552 dôstojníkov nebola zodpovedaná.<ref name=":0" /> Po oslobodení Smolenska [[Červená armáda|Červenou armádou]] ZSSR vytvoril Zvláštnu komisiu na vyvrátenie záverov nemeckej komisie, ktorá sa snažila zamiesť stopy vlastných zločinov. Na čele sovietskej komisie bol Stalinov osobný lekár Burdejko. Správa v prospech ZSSR bola podpísaná 24.1. a uverejnená 30.1.1944.<ref name=":0" />
| dátum vydania =
 
| dátum aktualizácie =
Na [[Norimberský proces|Norimberskom procese]] sovietsky žalobca Rudenko (sám namočený do zločinu) predniesol obžalobu, vypracovanú Štátnou prokuratúrou ZSSR, ktorou bol zo zločinu obvinený Wehrmach. <!-- Pôvodný text z neznámeho zdroja: Dôkazy usvedčujúce Sovietov, ktoré poskytla poľská exilová vláda, tribunál taktiež odmietol (tribunál súdil nacistických zločincov, Spojenecké krajiny nemohli byť súdené).
| dátum prístupu = 6. september 2009
Zdroj Richter (ale aj tak zbytočný a stačí ako komentár):
| vydavateľ =
Avšak Kongres USA na žiadosť poľských emigrantov vypočul 81 svedkov a získal 183 dôkazov, čím dospel k záveru, že o vine ZSSR v Katyni nemôžu byť žiadne pochybnosti. Ale desaťročia sa muselo mlčať -->Od 1.7.1946 sa Katyn prerokovávala 3 dni, ale nepodarilo sa predložiť presvedčivý dôkaz o nemeckej vine, tak západní žalobcovia prípad Katyn z rokovania vyradili. <ref name=":0" />
| miesto =
 
| jazyk =
}}</ref>. Ale na usvedčenie Nemcov zo zločinu v [[Norimberský proces|Norimbergu]] nebolo Sovietskym zväzom poskytnutých dosť dôkazov. Dôkazy usvedčujúce Sovietov, ktoré poskytla poľská exilová vláda, tribunál taktiež odmietol (tribunál súdil nacistických zločincov, Spojenecké krajiny nemohli byť súdené). Sovietsky zväz priznal zodpovednosť až v roku [[1990]], kedy [[Michail Sergejevič Gorbačov|Gorbačov]] pripustilpovedal, že ide o najväčší zločin [[stalinizmus|stalinizmu]].<ref name=":0" /> V roku 1989 bol na mieste masakru vystavaný pamätník.<ref name="MKM" /> Následne boli označené aj ostatné masové hroby a boli vydané kópie kľúčových dokumentov, vrátane rozhodnutí o likvidácii zajatcov podpísaných vedením ZSSR. Dodnes ešte neboli sprístupnené všetky ruské [[Archív (inštitúcia)|archívy]] a nebol odsúdený žiaden z vinníkov. Zodpovedné osoby však už v danej dobe nežili.
 
== Ospravedlnenie ==