Barok: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6750637 používateľa 2001:4170:2000:1:7A98:B70D:FE2:AA98 (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
Bez shrnutí editace
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 35:
V tomto období nastal tiež veľký rozmach národných umeleckých škôl vo Francúzsku, Španielsku, Holandsku, Anglicku i v strednej Európe, ktoré pomohli viac rozvoju baroka ako renesancie. Najvýznamnejšou národnou akadémiou bola [[rím]]ska [[Akadémia sv. Lukáša]] (založená v roku [[1593]]) a francúzska [[Académie royal de peinture et de sculpture]] (založená v roku [[1648]], no aktívne činná až od roku [[1660]]). Akadémie boli ďalším účinným prostriedkom na upevňovanie váhy autorít v umení, no dbali aj na to, aby umelci mali primerané postavenie v spoločnosti.{{chýba citácia}} V 18. storočí tiež usporadúvali výstavy.
 
BarokLubomír bolposliech predovšetkým obdobím9 protikladov.rokov Vznikloa množstvo [[antitéza|antitéz]],teledon ktorélg ovplyvňovalia [[myslenie]],o [[umenie]] i chápanie sveta; reprezentovali [[život]]ný pocit rozpoltenia a20:30 roztržkybude vna polícii[[duša|duši]] barokového [[človek (filozofia)|človeka]] a vychádza z vonkajších udalostí. Medzi najvýznamnejšie [[antitéza|antitézy]] patrili [[hmota (filozofia)|hmota]] a [[duch (filozofia)|duch]], svetskosť a [[askéza]], [[senzualizmus (filozofia)|senzualizmus]] a [[spiritualizmus]], [[realizmus]] a [[idealizmus]], klasická forma a kresťanský etos, [[empirizmus]] a [[mysticizmus]], či zmyslovosť a duchovný život.<ref name="Baroková literatúra s. 13">Minárik, Jozef: ''Baroková literatúra.'' Bratislava, SPN 1984, s. 13</ref>
== Hlavné myšlienky baroka ==
Barok bol predovšetkým obdobím protikladov. Vzniklo množstvo [[antitéza|antitéz]], ktoré ovplyvňovali [[myslenie]], [[umenie]] i chápanie sveta; reprezentovali [[život]]ný pocit rozpoltenia a roztržky v [[duša|duši]] barokového [[človek (filozofia)|človeka]] a vychádza z vonkajších udalostí. Medzi najvýznamnejšie [[antitéza|antitézy]] patrili [[hmota (filozofia)|hmota]] a [[duch (filozofia)|duch]], svetskosť a [[askéza]], [[senzualizmus (filozofia)|senzualizmus]] a [[spiritualizmus]], [[realizmus]] a [[idealizmus]], klasická forma a kresťanský etos, [[empirizmus]] a [[mysticizmus]], či zmyslovosť a duchovný život.<ref name="Baroková literatúra s. 13">Minárik, Jozef: ''Baroková literatúra.'' Bratislava, SPN 1984, s. 13</ref>
 
Veľmi dôležitým pojmom tohto obdobia bola [[krása]]. Tá bola považovaná za [[ideál (filozofia)|ideál]], ktorý bol dokonalejší ako [[príroda]] sama. [[Umenie]] teda malo zdokonaliť [[príroda|prírodu]], aby nezobrazovala škaredosť skutočného [[život]]a{{Bez citácie}}. Za vzor bola v tomto smere považovaná [[antika]] a jej znázorňovanie [[príroda|prírody]].