Venuša: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 178.40.19.42 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od HPPA
Značka: rollback
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
malé doplnenie, ref, obrázok, formulácia
Riadok 44:
}}
[[Súbor:Venus-real color.jpg|right|thumb|Venuša v reálnych farbách – záber zo sondy [[Mariner 10]]]]
'''Venuša''' je druhá planéta [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]] (v poradí od [[Slnko|Slnka]]), po Slnku a po [[Mesiac (Zeme)|Mesiaci]] najjasnejší objekt viditeľný zo [[Zem]]e. Pomenovaná je po starorímskej [[Venuša (bohyňa)|bohyni lásky]].
 
Pomenovaná je po starorímskej [[Venuša (bohyňa)|bohyni lásky]]. Jej [[obežná dráha]] sa nachádza vnútri dráhy Zeme, to znamená, že nikdy sa na oblohe nevzdiali ďaleko od Slnka. Maximálna uhlová vzdialenosť Venuše od Slnka môže byť až 48 °. So Slnkom a Mesiacom patrí medzi jediné tri nebeské telesá, ktorých svetlo vrhá na Zem [[tieň|tiene]] viditeľné voľným okom. Je pomenovaná po [[rímska mytológia|rímskej bohyni]] [[Venuša (bohyňa)|Venuši]]. Je to [[terestriálna planéta]], čo do veľkosti a skladby veľmi podobná Zemi; niekedy ju preto nazývame „sesterskou planétou“ Zeme. Aj keď orbity všetkých ostatných planét sú [[elipsa|elipsovité]], orbita Venuše je jediná takmer [[kružnica]], so stredom Slnka iba o 0,7 % mimo skutočný stred Venušinej obežnej dráhy. Planéta je obklopená veľmi hustou [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosférou]], ktorá na jej povrchu udržuje najvyššie [[teplota|teploty]] spomedzi všetkých planét v slnečnej sústave.
 
Pretože je Venuša k Slnku bližšie ako Zem, nájdeme ju na oblohe takmer vždy blízko pri Slnku, takže ju je možné zo Zeme vidieť iba [[ráno]] pred [[východ Slnka|východom Slnka]] alebo [[večer]] po [[západ Slnka|západe Slnka]]. Preto je niekedy označovaná ako „Zornička“ alebo „[[Večernica]]“, a keď sa objaví, ide o zďaleka najsilnejší [[bod]]ový zdroj svetla na oblohe. Výnimočne možno Venušu voľným okom uvidieť aj vo [[deň|dne]].
Riadok 362:
V 19. storočí väčšina pozorovateľov očakávala, že Venuša bude mať periódu [[rotácia|rotácie]] približne 24 hodín. Taliansky astronóm [[Giovanni Schiaparelli]] prvý predpovedal výrazne pomalšiu rotáciu, zviazanú [[slapová sila|slapovými silami]] Slnka (čo očakával aj pre Merkúr). Aj keď sa podobné úvahy pre niektoré nebeské telesá nepotvrdili, bola to podivuhodne presná predpoveď. Takmer dokonalý súlad medzi jej rotáciou a najväčším priblížením k Zemi tento dojem ešte upevňuje. Rýchlosť rotácie Venuše bola po prvýkrát zmeraná počas konjunkcie v roku [[1961]] radarom s 26 metrovou anténou v Goldstone v [[Kalifornia|Kalifornii]], v Rádiovom observatóriu v Jodrell Bank v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]] a v [[ZSSR|sovietskom]] vesmírnom zariadení Jevpatorija na južnej [[Ukrajina|Ukrajine]]. Presnosť sa zlepšuje pri každej nasledujúcej konjunkcii najmä vďaka meraniam v Goldstone a Jevpatoriji. Fakt, že ide o spätnú rotáciu, nebol známy až do roku [[1964]].
 
Pred pozorovaniami v rádiovej oblasti v šesťdesiatych rokoch [[20. storočie|20. storočia]] sa všeobecne verilo, že Venuša má prírodné prostredie podobné pozemskému. Veľkosť planéty, vzdialenosť od Slnka a hrubá vrstva oblačnosti chrániaca povrch dávala nádej, že sa tieto očakávania môžu naplniť. Špekulovalo sa o Venuši ako o svete džungle, o jej oceánoch z petroleja alebo karbonizovanej vody. Pozorovanie v mikrovlnej oblasti, ktoré uskutočnil C. Mayer a iní, však už v roku [[1956]] indikovalo rozsiahle oblasti s vysokou teplotou (600 Kminerálnej). Napodiv pozorovania A. D. Kuzmina na milimetrových dĺžkach ukazovali omnoho menšie teploty. Tento rozpor vysvetľovali dve teórie, jedna predpokladala, že vysoké teploty pochádzajú z ionosféry, druhá naznačovala skôr vysokú teplotu povrchuvody.
 
Prvý dôkaz proti predpokladom vodného povrchu Venuše sa objavil pri jej prvom [[Spektroskopia|spektroskopickom]] pozorovaní. V roku 1920 pozorovanie observatóriom [[Mount Wilson]] nenašlo ani náznak spektrálnej čiary vody.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Sagan
| meno = Carl
| odkaz na autora = Carl Sagan
| titul = Kosmos
| redaktori = Zdeněk Krušina
| prekladatelia = prof. dr. Josef Solař, CSc
| vydanie = prvé
| typ vydania =
| vydavateľ = Tok
| miesto = Praha
| rok = 1996
| rok copyrightu = 1980, 1983
| kapitola = IV. Ráj a peklo
| jazyk = česky
}}</ref> Pozorovanie v mikrovlnej oblasti, ktoré uskutočnil C. Mayer a iní, už v roku [[1956]] indikovalo rozsiahle oblasti s vysokou teplotou (600 K). Napodiv pozorovania A. D. Kuzmina na milimetrových dĺžkach ukazovali omnoho menšie teploty. Tento rozpor vysvetľovali dve teórie, jedna predpokladala, že vysoké teploty pochádzajú z ionosféry, druhá naznačovala skôr vysokú teplotu povrchu.
 
== Prieskum sondami ==
Řádek 430 ⟶ 447:
=== Aktuálny výskum ===
[[File:Akatsuki.png|thumb|left|Umelecká predstava sondy [[Akacuki]]]]
[[File:Venus - May 17 2016 (24771639777).jpg|thumb|left|Oblačnosť Venuše videná sodnou Akacuki v máji 2016]]
Momentálne (októberjanuár 20182019) je Venuša zblízka skúmaná japonskou sondou [[Akacuki]]. Sonda je určená na podrobný prieskum atmosféry, oblačnosti a povrchu planéty Venuše, vrátane hľadania stôp možného recentného vulkanizmu. Kvôli zlyhaniu prvého pokusu o brzdiaci manéver sa sonda dostala na orbitu Venuše až koncom roku [[2015]], o päť rokov neskôr oproti plánu.
 
=== Budúci výskum ===
 
NASA v októbri informovala o sonde pracovne zvanej [[VERITAS]] (Venus Emissivity, Radio Science, InSAR, Topography, and Spectroscopy). Ako naznačuje názov, mala by byť zameraná na komplexný prieskum Venušinej atmosféry aj povrchu. Predpokladaný termín štartu je koncom roku 2021.<ref>NASA Eyeing Venus, Asteroids for Next Low-Cost Robotic Mission. Space.com. 2015 [cit. 27. 6. 2016]. Dostupné z: http://www.space.com/30710-nasa-discovery-mission-venus-asteroids.html</ref>