Chrípka: Rozdiel medzi revíziami

* Chrípkové vírusy typu A – infikujú [[cicavce]] a [[vtáky|vtáctvo]] -  – pozri aj [[Influenzavirus A]]

Chrípkový vírus typu A je najviac zodpovedný za [[Epidémia|epidémie]] a [[Pandémia|pandémie]]. Je to spôsobené tým, že chrípkové vírusy typu A môžu podliehať výraznej antigénovej zmene, sú schopné nájsť nový imunitný cieľ u citlivých ľudí a svojou genetickou zmenou môžu úplne znehodnotiť [[Imunizácia|imunizáciu]] organizmu predchádzajúcimi [[infekcia]]mi (chrípka sa opäť šíri ako v panenskej populácii).

Chrípkové vírusy typu A môžeme ďalej klasifikovať podľa ich vírusových kapsidových proteínov —  – [[hemaglutinín]]u (skrátene HA resp. H) a neuroaminidázy (skrátene NA resp. N), ktoré sú dôležité pre životný cyklus vírusu. Pri chrípkovom víruse typu A je identifikovaných 15 podtypov H a 9 podtypov N. Pri chrípke typu B je to iba jeden podtyp H a jeden podtyp N. V súčasnej dobe sú najrozšírenejšie varianty chrípkového vírusu typu A variácie H1N1 a H3N2.

Pri chrípkových vírusoch typu A sa okrem vysokej mutagénnosti vyskytuje aj možnosť rekombinácie —  – ak dva rôzne podtypy vírusu napadnú tú istú bunku, môžu si vymeniť časť RNA a vytvoriť tak veľmi odlišný vírus s novými vlastnosťami a schopnosťami. Z tohto dôvodu panujú obavy z kombinácie veľkého množstva vodného vtáctva a hydiny (kde sa vtáčia chrípka najľahšie šíri) a rozsiahleho chovu ošípaných, pretože ošípané sú infikovateľné chrípkami, ktoré napádajú iba cicavce a aj chrípkami, ktoré napádajú väčšinou len vtáctvo. Tak vzniká riziko vzniku vírusov chrípky, ktoré môžu byť nebezpečné aj pre človeka.

V súčasnosti zomiera na následky chrípkového ochorenia okolo 500  000 ľudí ročne.

* 1918 – 1920 – [[Španielskašpanielska chrípka]], 500 miliónov infikovaných, 50 až 100 miliónov obetí ([[pandémia]])

* 1957 – 1958 – [[Ázijskáázijská chrípka]], 1 až 1,5 milióna obetí ([[epidémia]])

* 1969 – [[Hongkonskáhongkonská chrípka]], 750  000 až 1 milión obetí ([[epidémia]])

Väčšina ľudí, ktorí sa infikujú, sa zotaví počas jedného až dvoch týždňov, ale u niektorých sa môžu vyvinúť život ohrozujúce komplikácie (napríklad zápal pľúc). V [[Spojené štáty|USA]] dostanú chrípku každoročne milióny ľudí (približne 10  –  20 % obyvateľstva). Priemerne 36  000 ľudí ročne v [[Spojené štáty|USA]] chrípke podľahne a 114  000 ľudí je pre chrípku hospitalizovaných. Komplikácie môžu nastať aj u zdravých ľudí a v každom veku. Komplikáciami spojenými s chrípkou sú najviac ohrození starší ľudia nad 65 rokov a malé deti. Príkladmi komplikácií sú [[zápal pľúc]], [[bronchitída]] (zápal priedušiek), [[sinusitída]] a [[otitída|ušná infekcia]].

Chrípková infekcia je veľmi variabilná —  – podobné vírusy sa našli u ošípaných a domácej [[hydina (vtáctvo)|hydiny]]. V miestach, kde je vysoká koncentrácia obyvateľstva, ošípaných a vtákov v tesnej blízkosti (napríklad niektoré časti Ázie), umožňujú súčasné infekcie rôznych živočíšnych druhov výmenu genetického materiálu medzi viacerými kmeňmi [[vírus]]u chrípky. To je pravdepodobne hlavná príčina vzniku nových nákazlivých kmeňov chrípky. Predpokladá sa, že skôr či neskôr dôjde ku rekombinácii, ktorá vyprodukuje kmeň chrípky ničivý rovnako ako bol vírus Španielskej chrípky z roku [[1918]].

Chrípka sa vyskytuje predovšetkým v zimnom období, a pretože južná a severná polguľa majú zimu v rôznom čase, vznikajú každoročne dve chrípkové sezóny. Hope-Simpson v roku [[1981]] zistil, že prepuknutia chrípkovej epidémie sú globálne všadeprítomné a vyskytujú sa vždy 6 mesiacov po období maximálneho slnečného žiarenia v danej oblasti. Preto [[Svetová zdravotnícka organizácia]] (WHO) podporuje každý rok výrobu dvoch vakcín —  – pre južnú aj severnú pologuľu.

Napriek tomu, že chrípka na severnej polguli vrcholí v januári alebo februári, nie je to vždy tak. Napríklad chrípková pandémia v rokoch 1918  –  1919 dosiahla svojho vrcholu koncom jari a leta, vtedy však hrali dôležitú rolu oslabenie a podvýživa obyvateľstva po prvej svetovej vojne.