Verzia z 22:44, 7. február 2019 upraviť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 091 editací →‎Občianska vojna: opr ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:45, 7. február 2019 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 091 editací →‎Deti: opr Ďalšia úprava →
Riadok 105: Podľa záznamov životopiscov aj z Cicerónovej korešpondencie je zrejmé, že veľký rečník svoju dcéru nesmierne miloval. Jej náhla smrť po pôrode druhého syna roku 45 pred Kr. ho uvrhla na niekoľko mesiacov do depresie. Svojmu priateľovi [[Titus Pomponius Atticus\|Atticovi]] napísal: „Stratil som tú vec, ktorá ma pútala k životu.“ Zármutok nad smrťou dcéry bol aj príčinou rozvodu s Publiliou, ktorá na Tulliu žiarlila a ani po jej smrti sa o nej nevyjadrovala úctivo. Na niekoľko mesiacov po Tullinej smrti sa Cicero utiahol na svoj statok v [[Astura\|Asture]] neďaleko [[Neapol]]u, kde sa rozhodol napísať knihu o prekonávaní smútku. Táto kniha, [[Consolatio]], bola v staroveku vysoko cenená, ale nanešťastie sa nedochovala. Cicero dúfal, že jeho syn sa stane filozofom, ale Marcus Tullius Cicero Mladší dal prednosť vojenskej kariére. Roku 49 pred Kr. sa pridal k Pompeiovcom, ale po porážke pri [[Farsala\|Farsale]] (48 pred Kr.) ho Caesar verejne omilostil. Cicero ho toho istého roku poslal do [[Atény\|Atén]], aby študoval [[peripatetici\|peripatetickú filozofiu]] u [[Kratippos\|Kratippa]]. Keď ho tu zastihla správa o ~~[[Caesar]]ovom~~Caesarovom zavraždení (44 pred Kr.) pridal sa k proticaesarovskej opozícii, ale [[Augustus]] ho neskôr ospravedlnil, hádam pre zlé svedomie po vražde jeho otca. Nakoniec dosiahol Cicero Junior úspešnú politickú kariéru a roku 30 pred Kr. dokonca zastával konzulát súčasne s Augustom. Neskôr zastával úrad prokonzula v [[Sýria\|Sýrii]] a provincii [[Asia]]. == Cicerónove politické postoje ==

Marcus Tullius Cicero: Rozdiel medzi revíziami