Helenistické koiné: Rozdiel medzi revíziami

'''Helenistické koiné''' (iné názvy: '''koiné''', '''helenistická gréčtina''', '''novozákonná gréčtina''', '''novozmluvná gréčtina''', '''biblická gréčtina''', '''alexandrijská gréčtina''') bol spoločný (spisovný) jazyk starých [[Gréci|Grékov]], ktorého jadro používania spadá do obdobia asi [[350 pred Kr.]] – [[300]] / [[565]] po Kr. Jeho základom bola [[atičtina]] (atické [[starogréčtina|starogrécke nárečia]]) s prvkami [[iónčina|iónčiny]] (iónske starogrécke nárečia). Používal sa vo všetkých gréckych krajinách ([[Itália]], [[Sicília (ostrov)|Sicília]], [[Makedónia]], [[Grécko]], [[Trákia]], [[Anatólia]], [[Krym]], [[Kolchida]], [[Kréta]], [[Cyprus]], [[Sýria]], [[Judea]], [[Palestína]] a severný [[Egypt]]).

Vyvinul sa v [[4. storočie pred Kr.|4. stor. pred Kr.]] spojením viacerých [[nadnárečie|koiné]] (akýchsi nadnárečových jazykov vo väčších oblastiach), ktoré vznikali v gréckych oblastiach už od cca [[500 pred Kr.]] zo starogréckych nárečí, pričom vychádzal hlavne z atického nárečia. Jeho používanie možno presnejšie datovať: od [[Alexander Veľký|Alexandrových]] výprav (po smrti Alexandra Veľkého bola helenistická koiné úradným jazykom v helenistických ríšach) po vládu cisára [[Justinián I.|Justiniána I.]]a v [[6. storočie|6. storočí po Kr]].