Liečebný dom Machnáč: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Poloha |
úpravy |
||
Riadok 1:
'''Liečebný dom Machnáč''' je budova v [[Trenčianske Teplice|Trenčianskych Tepliciach]], ktorej autorom je český architekt [[Jaromír Krejcar]]. Tento liečebný dom patril v medzivojnovom období k vrcholom funkcionalistickej architektúry v celom bývalom Česko-Slovensku.▼
▲'''Liečebný dom Machnáč''' je budova v [[Trenčianske Teplice|Trenčianskych Tepliciach]], ktorej autorom je český architekt [[Jaromír Krejcar]].
==O architektovi==
==Od súťaže k projektu==
Projekt
*Definitívny projekt vznikol v auguste 1930, budovu postavila bratislavská filiálka firmy Nekvasil roku 1932. V konečnom riešení architekt podporil asymetrickosť kompozície. Pribudli balkóny na lôžkovej časti, pričom ich majú všetky dvojlôžkové izby. Tak vznikli na fasáde dve asymetrické polia: jedno s balkónmi a druhé iba s oknami. Aj pozícia spoločenskej časti sa zmenila a tvorí s lôžkovým blokom asymetrické T.▼
▲
==Vplyv moderny==
[[Sanatórium|Sanatóriá]] boli počas celých tridsiatych rokov skúšobným kameňom modernej architektúry. Tie, ktoré projektovali pražskí architekti na
Karel Teige oceňoval dôslednosť a čistotu, s akou Krejcar uskutočnil svoj funkcionalistický koncept. Pokúsil sa dokonca sanatórium predstaviť ako prototyp budúcich socialistických kolektívnych domov. Veľkorysý Krejcar vraj nikdy nedokázal ustrážiť rozpočet stavby a aj v tomto prípade sa liečebný dom stal v pomere nákladov k obostavanému objemu najdrahšou česko-slovenskou stavbou tridsiatych rokov.▼
▲Krejcar vložil do svojho projektu radikálne moderné inovácie, ale neunikol mu pritom ľudský rozmer architektúry. [[Karel Teige]] oceňoval dôslednosť a čistotu, s akou Krejcar uskutočnil svoj funkcionalistický koncept. Pokúsil sa dokonca sanatórium predstaviť ako prototyp budúcich socialistických kolektívnych domov.
V tých časoch sa ešte kúpele využívali iba v letnej sezóne. Z toho vyplynuli aj niektoré parametre stavby, ktoré dnes robia problémy pri jej obnove. Napríklad výplňou [[železobetón]]ového [[skelet (stavebníctvo)|skeletu]] boli tehlové múry hrubé iba 25 cm. Zasklenie v spoločenskej časti, na chodbách a na schodisku je iba jednoduché. Len v izbách je zdvojené zasklenie v oknách typu Kraus, ktoré umožňujú pozoruhodné odsunutie okenných krídel na okraj. Získava sa tak pôsobivý panoramatický výhľad do krásneho parku, ktorý začína priamo pri liečebnom dome. Šesťpodlažná ubytovacia časť je dispozičným dvojtraktom. V širokých chodbách stoja voľne umiestnené stĺpy, ktorých priemer sa postupne na jednotlivých poschodiach smerom nahor zmenšuje. Zasunuté stĺpy dovolili vytvoriť na západnom priečelí dlhé pásové okná, celkom v duchu Le Corbusierových princípov modernej architektúry.▼
Architektúra liečebného domu nás už na prvý pohľad upúta viacerými pozoruhodnými prvkami. Na východnej strane fasády lôžkovej časti sú to napríklad balkóny izieb s elegantným kovovým zábradlím, ktoré pripomínajú [[Walter Gropius|Gropiusov]] [[Budova Bauhausu v Dessau|Bauhaus v Dessau]]. Opačná strana lôžkového traktu má priebežné pásové okná a vytvára pokojné pozadie dvojpodlažnému spoločenskému traktu so strešnou terasou a širokou krytou terasou na prvom poschodí. Zaujímavým, zmäkčujúcim dojmom zas pôsobia pergoly terasy na streche lôžkového traktu.▼
Krejcar tu veľmi jednoznačne vychádzal z architektúry či dizajnu lodí, ktorá v tomto čase predstavovala akýsi estetický ideál. Túto parníkovú, nautickú, metaforu reprezentujú nielen biela farba, kovové zábradlia, kruhové okná, terasy pripomínajúce lodné paluby, ale najmä veľmi zaoblené čelo spoločenského traktu. Krejcar, ktorý sám publikoval článok Architektúra transatlantických parníkov (ŽIVOT II.), bol propagátorom týchto foriem, ktoré boli charakteristické pre puristicko-funkcionalistickú architektúru na konci dvadsiatych rokov minulého storočia. V duchu tejto estetiky rieši na Liečebnom dome Machnáč dokonca tvary komínových telies na streche objektu.▼
==Architektúra objektu==
==Funkcionalistická dispozícia== ▼
▲V tých časoch sa ešte kúpele využívali iba v letnej sezóne. Z toho vyplynuli aj niektoré parametre stavby, ktoré dnes robia problémy pri jej obnove. Napríklad výplňou [[železobetón]]ového [[skelet (stavebníctvo)|skeletu]] boli tehlové múry hrubé iba 25 cm. Zasklenie v spoločenskej časti, na chodbách a na schodisku je iba jednoduché. Len v izbách je zdvojené zasklenie v oknách typu Kraus, ktoré umožňujú pozoruhodné odsunutie okenných krídel na okraj. Získava sa tak pôsobivý panoramatický výhľad do
Architekt venoval veľkú pozornosť dôkladnému riešeniu dispozície jednotlivých izieb. V dvojlôžkových umiestnil dve oddelené postele. Integrovanou súčasťou interiéru je stolík, ktorý je priamo spojený s parapetom. Každá izba má malú predsieň so šatňovou skriňou, umývadlom a malou raritou: podstavcom na podpretie nohy pri prezúvaní. Na oboch koncoch chodieb boli spoločné WC a kúpeľne. Toto úsporné riešenie však dnes spôsobuje nemalé problémy. ▼
▲Architektúra liečebného domu
▲Zaujímavým, zmäkčujúcim dojmom zas pôsobia [[Pergola|pergoly]] terasy na streche lôžkového traktu. Krejcar tu veľmi jednoznačne vychádzal z architektúry či dizajnu lodí, ktorá v tomto čase predstavovala akýsi estetický ideál. Túto parníkovú, nautickú, metaforu reprezentujú nielen biela farba, kovové zábradlia, kruhové okná, terasy pripomínajúce lodné paluby, ale najmä veľmi zaoblené čelo spoločenského traktu. Krejcar, ktorý sám publikoval článok Architektúra transatlantických parníkov (ŽIVOT II.), bol propagátorom týchto foriem, ktoré boli charakteristické pre puristicko-funkcionalistickú architektúru na konci dvadsiatych rokov minulého storočia. V duchu tejto estetiky rieši na Liečebnom dome Machnáč dokonca tvary komínových telies na streche objektu.
▲===Funkcionalistická dispozícia===
▲Architekt venoval veľkú pozornosť dôkladnému riešeniu dispozície jednotlivých izieb. V dvojlôžkových umiestnil dve oddelené postele. Integrovanou súčasťou interiéru je stolík, ktorý je priamo spojený s [[Parapet|parapetom]]. Každá izba má malú [[predsieň]] so šatňovou skriňou, [[Umývadlo|umývadlom]] a malou raritou: podstavcom na podpretie nohy pri prezúvaní. Na oboch koncoch chodieb boli spoločné WC a kúpeľne. Toto úsporné riešenie však dnes spôsobuje nemalé problémy. Na nižšej, spoločensko-stravovacej časti sú výraznejšie zaoblené nárožia a celosklenené steny Liečebný dom, hoci je racionálne moderný, nie je chladne neútulný, ako často bývajú moderné kúpeľné budovy. Spôsobuje to jeho primeraná mierka, hmotové proporcie, ale aj jeho vybavenie. Na strechách boli terasy so sprchami na slnenie, dokonca aj pieskoviská, ktoré mali pripomínať morské pláže.
==Súčasný stav==
Liečebný dom Machnáč je už niekoľko rokov mimo prevádzky. Nároky na vykurovanie, ktoré má táto stavba určená na letnú sezónu, sú dnes príliš veľké. Okná na izbách sa nedajú dobre zatvoriť a uniká nimi priveľa tepla. Poškodené sú aj veľké okná na spoločenskej časti. Umiestnenie kúpeľní a záchodov na chodbách je už dnes pod súčasným štandardom. Množstvo nedostatkov by bolo možné pri obnove napraviť, viacero z nich však spôsobuje zásadné dilemy pri pamiatkovej obnove.
==Zdroje==
*DULLA, M. - MORAVČÍKOVÁ, H.: ''Architektúra Slovenska v 20. storočí'', Bratislava, Slovart 2002.
*KREJCAR, J.: ''Lázeňský dům'' (Ozdravovna v Trenčianskych Teplicích.) Knihovna sociální techniky. Zv. 1, 1933.
|