Verzia z 10:44, 1. október 2018 upraviť Andrej-airliner (diskusia \| príspevky) 32 526 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:22, 22. február 2019 upraviť vrátiť HPPA (diskusia \| príspevky) 4 290 editací dBez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 48: [[Regent]]om Uhorského kráľovstva sa počas kráľovej neprítomnosti stal [[Ján Huňady]] a v Českom kráľovstve túto funkciu vykonával (od r. [[1451]]/[[1452\|52]]) [[Jiří z Poděbrad]]. Po Ladislavovej smrti sa Jánov syn [[Matej Huňady]] stal uhorským kráľom a v Čechách nastúpil na trón Jiří z Poděbrad. Po roku 1450 rástol tlak rakúskych šľachtických stavov na prepustenie Ladislava. Dňa [[14. október\|14. okóbra]] [[1451]] uzatvorilo 39 účastníkov stavovského snemu v [[Mailberg]]u slávnostne spolok, ktorý mal primäť Fridricha, aby vydal Ladislava. K vyhláseniu sa čoskoro pripojilo 254 ďalších členov. V roku 1452 pod vedením [[Ulrich z Eytzingu\|Ulricha z Eytzingu]] obliehali cisára vo Viedenskom Novom Meste a donútili ho Ladislava vydať. Novým ochrancom Ladislava sa stal [[Ulrich ~~III~~II. Celjský]]. Ladislava korunovali za českého kráľa [[28. október\|28. októbra]] [[1453]] a prebýval striedavo v [[Praha\|Prahe]] a vo [[Viedeň\|Viedni]]. Po smrti Jána Huňadyho v roku [[1456]] menoval svojho ochrancu [[Ulrich ~~III~~II. Celjský\|Ulricha Celjského]] regentom Uhorska. V novembri 1456 Ulricha zavraždil Jánov syn a brat neskoršieho kráľa Mateja, [[Ladislav Huňady]]. Kráľ Ladislav ho dal za trest sťať, čo vyvolalo také nepokoje v Uhorsku, že musel natrvalo presídliť do Prahy, kde prežil posledné mesiace života. Koncom roka 1457, počas príprav na sobáš s Magdalénou, dcérou francúzskeho kráľa [[Karol VII. (Francúzsko)\|Karola VII.]], Ladislav náhle zomrel. Dlho sa špekulovalo o tom, že ho otrávili, ale výskumy z 20. storočia ukázali, že zomrel s najväčšou pravdepodobnosťou na [[leukémia\|leukémiu]].

Ladislav Pohrobok: Rozdiel medzi revíziami