Októbrová revolúcia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6751205 používateľa 194.154.240.120 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
|||
Riadok 34:
[[Súbor:2nd Moscow Women Death Corp Defending Winter Palace. St.Petersburg November 1917.jpg|náhľad|Príslušníčky ženského práporu, ktoré mali brániť Zimný palác - sídlo Dočasnej vlády.]]
V boľševickej strane sa začala zvažovať potreba ozbrojeného povstania. Postavil sa však proti nej rad predstaviteľov strany, najmä jej umiernené krídlo na čele s [[Lev Borisovič Kamenev|Kamenevom]] a [[Grigorij Jevsejevič Zinoviev|Zinovievom]]. Naopak Lenin neodbytne trval na ozbrojenom povstaní ako jedinom možnom riešení, pričom sa 29. septembra vyhrážal svojou rezignáciou.<ref>Orlov, A. S., Georgiev, V. A., Georgieva, N. G., Sivochina, T. A., 2000, Istoria Rossii. Prospekt, Moskva, s. 336</ref> Tvrdil, že prevzatie vlády musí byť násilné, pretože vychádzal z [[marxizmus|marxistických]] predstáv proletárskej revolúcie. Okrem Lenina a [[Jakov Michajlovič Sverdlov|Sverdlova]] zohral pri organizácii prevratu významnú úlohu Trockij, ktorý bol poverený vedením výboru na obranu Sovietu a disponoval tak časťou petrohradských ozbrojených zložiek. 10. októbra 1917 bola napokon na zjazde boľševickej strany prijatá
[[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Kerenského]] Dočasná vláda sa síce pokúšala zvrátiť tento stav, ale vzhľadom na to, že stratila všetku podporu revolučných más nemala žiadne ozbrojené sily, ktoré by mohla nasadiť proti boľševikom. Kerenskij 24. októbra prikázal zrušiť všetku boľševickú tlač. Pre Trockého to bol signál, aby Petrohradská posádka a námorníci z [[Kronštadt]]u pod jeho vedením, ktorí v prevažnej miere stáli na strane boľševikov prevzali moc. Vojaci, námorníci a tzv. [[Červená garda|Červené gardy]], celkovo v Petrohrade asi 40 000 ozbrojencov, začali 24. októbra 1917 (6. novembra podľa gregoriánskeho kalendára) obsadzovať kľúčové body mesta. Večer boli členovia Dočasnej vlády blokovaní v Zimnom paláci.
| |||