Pohorie sa tiahne východozápadným smerom, od [[Jánovce (okres Poprad)|Jánoviec]] pri [[Poprad|Poprade]] až po [[Kráľova Lehota|Kráľovu Lehotu]] pri sútoku [[Biely Váh|Bieleho]] a [[Čierny Váh (rieka)|Čierneho Váhu]]. Jeho severné svahy spadajú do [[Podtatranská kotlina|Podtatranskej kotliny]], južnú hranicu s [[Nízke Tatry|Nízkymi Tatrami]] tvorí údolie [[Čierny Váh (rieka)|Čierneho Váhu]]. aVýchodnejšie východnejšieje situovaná hlboká a výrazná [[Vikartovská priekopa]], ktorou preteká horný tok rieky [[Hornád]], oddeľujepatriaca [[Hornádska kotlina|HornádskuHornádskej kotlinukotline]].<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-25| miesto = Bratislava }}</ref>
Hlavný hrebeň pohoria len málokde klesneklesá pod hranicu 1 000 metrov nad morom. Svoj vrchol dosahuje na [[Kozí kameň|Kozom kameni]] ({{mnm|1255|w}}), ktorý má dva vrcholy spojené úzkym skalnatým hrebeňom,. potomPotom mierne klesá cez Krížový vrch ({{mnm|1102}}) a Krížovú ({{mnm|941}}) do hlbokého zárezu pri [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnici]]. Reliéf pohoria má prevažne charakter [[vrchovina|vrchoviny]]. Pohorie je sčasti tvorené Važeckým [[kras|krasom]], rozprestierajúcim sa južne od [[Važec|Važca]] na ploche približne 30 kilometrov štvorcových. Vyskytujú sa tu najmä podzemné krasové javy, najznámejším z nich je sprístupnená [[Važecká jaskyňa]].<ref>[https://mapy.hiking.sk/?x=20.18262&y=49.02308&ref=permalink Turistická mapa]</ref>
