Kenzó Tange: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
wl
Riadok 21:
[[Súbor:FujiTVStudioOdaiba.jpg|náhľad|Sídlo Fuji TV]]
[[Súbor:Yoyogi Gymnasium.jpg|náhľad|Národná športová hala v Yoyogi ''(Kokuritsu Yoyogi Kyōgijō)'']]
Do svetovej kultúrnej histórie sa zapísal ako architekt a urbanista, ktorý sa podieľal na vzkriesení [[Japonsko|Japonska]] po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] (vrátane vytvorenia Mierového centra a pamätníka v [[Hirošima (mesto)|Hirošime]]), ale aj ako tvorca nezabudnuteľných ''zavesených'' štadiónov tokijskej letnej olympiády či pavilónov pre výstavu [[Expo]] v ÓsakeOsake. Už veľmi skoro sa pokúšal skombinovať [[avantgarda|avantgardné]] prúdy s tradičným stavebným umením Japonska, zmiešať západnú a východnú kultúru stavieb. V neskorších 60-tych rokoch sa obracal k internacionálnemu štýlu.
 
Už od štyridsiatych rokov sa úspešne zúčastňoval architektonických súťaží, no až víťazstvo v súťaži na ''Mierové centrum'' a ''pamätník v Hirošime'' v roku [[1949]] sa stalo jeho celosvetovým [[debut]]om. Od tej doby vytvoril množstvo architektonických a urbanistických projektov po celom svete. V roku [[1959]] získal [[doktorát]] s teoretickou prácou na tému ''Priestorová štruktúra vo veľkomeste''. Téme interpretácií urbanistických štruktúr na základe pohybu ľudí a ich komunikácie sa venoval po celý život – napríklad v ''Pláne pre Tokio 1960'',v ktorom propagoval jeho výnimočný koncept rozšírenie miliónovej metropoly cez megaštruktúry, v projekte mestskej časti Fiera v [[Bologna|Bologni]] či nového mesta pre 60 000 ľudí v regióne [[Catania]] v [[Taliansko|Taliansku]]. Naopak, na základe úspešných projektov pre [[Taliansko]] ho zas firma Olivetti poverila, aby navrhol budovu ústredia tejto firmy v Japonsku.