Charlie Chaplin: Rozdiel medzi revíziami

Za svoj prvý vzor Chaplin považuje svoju matku, ktorá ho zvykla zabávať tým ako po pohľade z okna pred ním napodobňovala okoloidúcich. Podľa jeho slov „sa od nej naučil, že sa dá rukami a tvárou vyjadriť nielen ich okamžitá nálada, ale je možné aj odpozorovať a naštudovať si ich charakteristické črty.“{{sfn|Robinson|18}} V začiatkoch Chaplin sledoval vystúpenia komediantov v kabaretoch, chodieval na vianočné programy s pantomínovými vystúpeniami v západnom Londýne v divadle Drury Lane, kde mohol študovať umenie pódiových komikov, ako bol vo svojej dobe [[Dan Leno]].{{sfn|Robinson|71–72}}{{sfn|Chaplin|47–48}}{{sfn|Weissman |2009|82–83, 88}} Roky so spoločnosťou Freda Karna ho formovali Chaplina aj ako herca aj ako režiséra. Simon Louvish o tom píše, že spoločnosť bola jeho „tréningovou základňou“,{{sfn|Louvish|38}} práve tam si mohol skúšať efekty variácií tempa komediálych scénok.{{sfn|Robinson|86–87}} Koncept miešania pátosu s groteskou sa učil od Karna, ktorý tiež miešal prvky absurdity, neskôr charakteristické aj pre Chaplinove gagy.{{sfn|Robinson|86–87}}<ref>A round-table [http://www.nrk.no/skole/?page=search&mediaId=14092 Chaplin Interview] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828075402/https://www.nrk.no/skole/?page=search&mediaId=14092 |date=28 August 2016}} in 1952, first broadcast on BBC Radio on 15 October 1952. (In Norwegian)</ref> Chaplinov vtedajší spoluúčinkujúci a člen umeleckej skupiny, komik [[Stan Laurel]], spomínal, že Karno pravidelne prerušil sériu skečov v strednej časti komediálneho čísla sentimentálnou dejovou vsuvkou.{{sfn|Robinson|86–87}} Z filmového priemyslu za svoj vzor Chaplin označoval francúzskeho komika, [[Max Linder|Maxa Lindera]], ktorého filmy si cenil veľmi vysoko.{{sfn|Lynn|99–100}}{{sfn|Brownlow|22}}{{sfn|Louvish|122}} Chaplinova inšpirácia pre tuláka a jeho kostým má korene v americkej scéne žánru vaudeville, ktoré mali dejové línie, v akých boli postavičky tulákov bežné.{{sfn|Louvish|48–49}}

 

Charlie Chaplin sa narodil v Londýne ale preslávil sa v [[Hollywood]]e. K herectvu sa dostal už ako 8-ročný, keď pracoval ako javiskový umelec. V roku [[1906]] začal pracovať v zájazdovom divadle. Jeho prvý nemý film sa objavil v roku [[1914]] a o tri roky neskôr bol už najlepšie plateným hercom na svete. V roku [[1919]] založil spoločnosť [[United Artists]]. Po vojne sa názorovo rozišiel s [[Hollywood]]om. Pre jeho „neamerickú činnosť“ mu po pobyte v zahraničí neumožnili návrat späť do [[Spojené štáty|USA]], preto sa usadil vo Švajčiarsku. Návrat do štátov mu povolili až v roku [[1972]], keď dostal čestného [[Academy Awards|Oscara]] za celoživotné dielo. Patril k najslávnejším svetovým filmovým tvorcom. Napriek tomu, že od vzniku jeho posledného filmu uplynulo už viac než polstoročie, dodnes sa v mysliach divákov spája s nezabudnuteľným milým tulákom s paličkou, úzkym sakom a priveľkými topánkami.