Za svoj prvý vzor Chaplin považuje svoju matku, ktorá ho zvykla zabávať tým ako po pohľade z okna pred ním napodobňovala okoloidúcich ľudí. Podľa jeho slov „sa od nej naučil, že sa dá rukami a tvárou vyjadriť nielen ich okamžitá nálada, ale je možné aj odpozorovať a naštudovať si ich charakteristické črty.“{{sfn|Robinson|18}} V začiatkoch Chaplin sledoval vystúpenia komediantov v kabaretoch, chodieval na vianočné programy s pantomínovými vystúpeniami v západnom Londýne, v divadle Drury Lane, kde mohol študovať umenie pódiových komikov, ako bol vo svojej dobe [[Dan Leno]].{{sfn|Robinson|71–72}}{{sfn|Chaplin|47–48}}{{sfn|Weissman |2009|82–83, 88}} Roky so spoločnosťou Freda Karna ho formovali Chaplina aj ako herca aj ako režiséra. Simon Louvish o tom píše, že spoločnosť bola jeho „tréningovou základňou“,.{{sfn|Louvish|38}} právePráve tam si mohol skúšaťnacvičovať efekty variácií tempa komediálych scénok.{{sfn|Robinson|86–87}} Koncept miešania pátosu s groteskou sa učil od Karna, ktorý tiež miešal prvky absurdity, neskôr charakteristické aj pre Chaplinove gagy.{{sfn|Robinson|86–87}}<ref>A round-table [http://www.nrk.no/skole/?page=search&mediaId=14092 Chaplin Interview] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828075402/https://www.nrk.no/skole/?page=search&mediaId=14092 |date=28 August 2016}} in 1952, first broadcast on BBC Radio on 15 October 1952. (In Norwegian)</ref> Chaplinov vtedajší spoluúčinkujúci a člen umeleckej skupiny, komik [[Stan Laurel]], spomínal, že Karno pravidelne prerušil sériu humorných skečov v strednej časti komediálneho čísla sentimentálnou dejovou vsuvkou.{{sfn|Robinson|86–87}} Z filmového priemyslu za svoj vzor Chaplin označoval francúzskeho komika, [[Max Linder|Maxa Lindera]], ktorého filmydiela si cenil veľmi vysoko cenil.{{sfn|Lynn|99–100}}{{sfn|Brownlow|22}}{{sfn|Louvish|122}} Chaplinova inšpirácia pre tuláka a jeho kostým má korene v americkej scéne žánru vaudeville,. ktoréV maliich dejové línie, vdejových akýchlíniách boli postavičky tulákov bežné.{{sfn|Louvish|48–49}}
