Charlie Chaplin: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Filmové dielo: oprava preklepov a štylistiky |
→Štýl: rozšírenie článku Značka: bez zdroja |
||
Riadok 193:
Za svoj prvý vzor Chaplin považuje svoju matku, ktorá ho zvykla zabávať tým ako po pohľade z okna pred ním napodobňovala okoloidúcich ľudí. Podľa jeho slov „sa od nej naučil, že sa dá rukami a tvárou vyjadriť nielen ich okamžitá nálada, ale je možné aj odpozorovať a naštudovať si ich charakteristické črty.“{{sfn|Robinson|18}} V začiatkoch Chaplin sledoval vystúpenia komediantov v kabaretoch, chodieval na vianočné programy s pantomínovými vystúpeniami v západnom Londýne, v divadle Drury Lane, kde mohol študovať umenie pódiových komikov, ako bol vo svojej dobe [[Dan Leno]].{{sfn|Robinson|71–72}}{{sfn|Chaplin|47–48}}{{sfn|Weissman |2009|82–83, 88}} Roky so spoločnosťou Freda Karna formovali Chaplina aj ako herca aj ako režiséra. Simon Louvish o tom píše, že spoločnosť bola jeho „tréningovou základňou“.{{sfn|Louvish|38}} Práve tam si mohol nacvičovať efekty variácií tempa komediálych scénok.{{sfn|Robinson|86–87}} Koncept miešania pátosu s groteskou sa učil od Karna, ktorý tiež miešal prvky absurdity, neskôr charakteristické aj pre Chaplinove gagy.{{sfn|Robinson|86–87}}<ref>A round-table [http://www.nrk.no/skole/?page=search&mediaId=14092 Chaplin Interview] {{webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828075402/https://www.nrk.no/skole/?page=search&mediaId=14092 |date=28 August 2016}} in 1952, first broadcast on BBC Radio on 15 October 1952. (In Norwegian)</ref> Chaplinov vtedajší spoluúčinkujúci a člen umeleckej skupiny, komik [[Stan Laurel]], spomínal, že Karno pravidelne prerušil sériu humorných skečov v strednej časti komediálneho čísla sentimentálnou dejovou vsuvkou.{{sfn|Robinson|86–87}} Z filmového priemyslu za svoj vzor Chaplin označoval francúzskeho komika, [[Max Linder|Maxa Lindera]], ktorého diela si veľmi vysoko cenil.{{sfn|Lynn|99–100}}{{sfn|Brownlow|22}}{{sfn|Louvish|122}} Chaplinova inšpirácia pre tuláka a jeho kostým má korene v americkej scéne žánru vaudeville. V ich dejových líniách boli postavičky tulákov bežné.{{sfn|Louvish|48–49}}
===
[[Súbor:Chaplin Studios postcard.jpg|thumb|Obrázok filmových štúdií Charlieho Chaplina (z r. 1922), v ktorých produkoval filmy medzi rokmi 1918 až 1952]]
Chaplin nerád prezrádzal postupy akými pristupoval k tvorbe svojich filmových diel. Prirovnával to k tomu, ako kúzelník tají technickú podstatu svojich iluzionistických čísel.{{sfn|Robinson|606}} Jeho pracovné metódy boli počas jeho života viac-menej veľkou neznámou.{{sfn|Brownlow|7}} O ich zverejnenie sa zaslúžili neskoršie rozbory filmových historikov. Boli to hlavne [[Kevin Brownlow]] a [[David Gill]] v dokumentárnej trilógii ''[[Unknown Chaplin]]'' z roku 1983.{{sfn|Louvish|103}}{{sfn|Robinson|168}}
Až do svojho prvého zvukového filmu ''Diktátor'' Chaplin nenakrúcal film podľa dokončeného filmového scenára.{{sfn|Robinson|173, 197, 310, 489}} Veľa jeho skorších filmov začínal vyrábať len s jednoduchým námetom, napríklad že „Charlie prichádza do kúpeľov“, alebo „Charlie pracuje v záložni“.{{sfn|Robinson|169}} Potom už len spolu s tímom a rekvizitami filmoval improvizované gagy, ktoré boli prepojené na naznačenú reálnu tému.{{sfn|Louvish|103}}{{sfn|Robinson|168}} Stávalo sa, že niektoré nápady, rušili príbehovú štruktúru. Často pre dodržanie dejovej línie museli zmeniť práve dokončené scény.{{sfn|Louvish|168}}{{sfn|Robinson|166–170, 489–490}}{{sfn|Brownlow|187}} Od filmu ''Parížska maitressa'' začínal Chaplin nakrúcanie s pripravenou témou,{{sfn|Louvish|182}} no Robinsonová píše, že do filmu ''Moderná doba'' „prechádzalo dielo mnohými premenami a permutáciami až kým sa nedostalo k svojej finálnej podobe.“{{sfn|Robinson|460}}
Takýto spôsob produkcie filmov spôsobil, že Chaplin v porovnaní s inými filmovými tvorcami svojej doby potreboval na dokončenie diela dlhší čas.{{sfn|Louvish|228}} V prípade, že sa mu jeho pôvodná myšlienka v tvorbe stratila, bol schopný prerušiť nakrúcanie, niekoľko dní prestať nakrúcať a vrátiť sa do štúdií až potom, keď dospel k inšpirácii, ako pokračovať ďalej.{{sfn|Robinson|234–235}}{{sfn|Cousins|71}} Predlžovanie nakrúcania bolo dôsledkom povestného Chaplinoveho perfekcionizmu.{{sfn|Robinson|172, 177, 235, 311, 381, 399}}{{sfn|Brownlow|59, 75, 82, 92, 147}} Jeho priateľ, [[Ivor Montagu]], hovoril, že „neuznával nič iné ako dokonalosť.“{{sfn|Brownlow|82}} Potom ako sa stal Chaplin finančne nezávislým, využil situáciu na to, aby šiel za týmto svojím cieľom s omnoho väčšou húževnatosťou.{{sfn|Robinson|235, 311, 223}}{{sfn|Brownlow|82}} Napríklad vo filme ''The Kid'' vychádzalo na jeden vydarený záber 53 klapiek.{{sfn|Robinson|746}}{{sfn|Maland|1989|359}} Na 20-minútovú snímku ''The Immigrant'' spotreboval 12 kilometrov filmového pásu, ktorý by v tom čase stačil na celovečerný film.{{sfn|Robinson|201}}{{sfn|Brownlow|192}}
Charlie Chaplin sa narodil v Londýne ale preslávil sa v [[Hollywood]]e. K herectvu sa dostal už ako 8-ročný, keď pracoval ako javiskový umelec. V roku [[1906]] začal pracovať v zájazdovom divadle. Jeho prvý nemý film sa objavil v roku [[1914]] a o tri roky neskôr bol už najlepšie plateným hercom na svete. V roku [[1919]] založil spoločnosť [[United Artists]]. Po vojne sa názorovo rozišiel s [[Hollywood]]om. Pre jeho „neamerickú činnosť“ mu po pobyte v zahraničí neumožnili návrat späť do [[Spojené štáty|USA]], preto sa usadil vo Švajčiarsku. Návrat do štátov mu povolili až v roku [[1972]], keď dostal čestného [[Academy Awards|Oscara]] za celoživotné dielo. Patril k najslávnejším svetovým filmovým tvorcom. Napriek tomu, že od vzniku jeho posledného filmu uplynulo už viac než polstoročie, dodnes sa v mysliach divákov spája s nezabudnuteľným milým tulákom s paličkou, úzkym sakom a priveľkými topánkami.
| |||