Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský: Rozdiel medzi revíziami

[[ľudová škola|Ľudovú školu]] navštevoval v [[Ponická Huta|Ponickej Hute]], študoval na katolíckom gymnáziu v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] ([[1832]] – [[1840]]), filozofiu na akadémii vo Vacove a na filozofickej fak.fakulte univerzity v [[Budapešť|Budapešti]], [[1842]] prestúpil na medicínu, poslucháč lekárskej fak.fakulty univerzity v [[Budapešť|Budapešti]] ([[1842]] – [[1846]]), vo [[Viedeň|Viedni]] ([[1846]] – [[1850]]), [[1850]] Med.D.R.. V roku [[1850]] – [[1853]] c.k. stoličný lekár v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], [[1853]] – [[1868]] bansko-lesný lekár v [[Brezno|Brezne]], od [[1868]] v [[Kremnica|Kremnici]]. Popredný činiteľ nár.národného emancipačného pohybu, najmä v memorandovom a matičnom období. Účastník revolúcie v rokoch [[1848]] – [[1849]]. Spoluzakladateľ a člen výboru [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], spoluorganizátor [[Muzeálna slovenská spoločnosť|Muzeálnej slovenskej spoločnosti]]. Stúpenec čs.česko-slovenskej vzájomnosti, osobitný význam pre kultúru a literárne zblíženie oboch národov malo jeho priateľstvo s [[Božena Němcová|Boženou Němcovou]].

Autor krátkych foriem humoristickej prózy, ktoré publikoval v novinách, časopisoch a kalendároch. Ďalší žánrovo-tematický okruh v jeho spisovateľskom diele tvorili cestopisné črty a rozsiahle beletrizované cestopisy. Pútavo spracovaný ''Vlastný životopis'' pod názvom ''Päťdesiat rokov slovenského života'', zachytil v ňom udalosti v slov.slovenskom emancipačnom hnutí 30.{{--}}80. rokoch 19.stor storočia.

Ako absolvent všeobecného praktického lekárstva sa venoval viacerým medicínskom odborom. Zameriaval sa najmä na očné lekárstvo; bol jedným zo zakladateľov pracovného lekárstva, zaoberal sa štúdiom hygieny života lesných robotníkov a ich chorôb. Zaujímal sa o geológiu, mineralógiu, kryštalografiu, speleológiu a botaniku. Výsledky svojich výskumov a pozorovaní, ako aj odborno-popularizačné príspevky a vedecké štúdie z rozličných odborov uverejňoval v domácej i zahraničnej tlači. Udržiaval osobné kontakty a korešpondoval s poprednými prírodovedcami a umelcami. Záľubu v maľovaní využíval pri ilustrovaní vlastných literárnych diel; portréty rodinných príslušníkov a priateľov, kresby, menej olejomaľby zátiší a výjavov zo života majú predovšetkým dokumentárnu hodnotu.

Od [[1860]] člen lekárskej sekcie Bratislavského prírodovedného spolku, [[1863]] – [[1875]] člen výboru MS[[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a od [[1867]] člen korešpondent Ríšskeho geologického ústavu.

Svojou tvorbou sa zaraďuje do obdobia medzi [[romantizmus|romantizmom]] a [[realizmus|realizmom]]. Začínal písaním satirických článkov pre periodiká ([[Černokňažník]] a [[Národnie noviny]]), noale iaj neskôr prispieval do rôznych periodík ([[Slovenské pohľady]], [[Obzor]], [[Sokol]], [[Orol (časopis)|Orol]], [[Slovenský obrázkový kalendár]], [[Národnie noviny]]). Jeho dielo sa skladá najmä z humoresiek, satirickej publicistiky, cestopisov, noale okrem toho písal i poviedky a vlastný životopis. Vo svojich dielach využíva slovnú i situačnú komiku, noale neochudobňuje ich ani o dej. Do mnohých diel vkladá i vlastné príbehy a skúsenosti z rozličných období svojho života, takže sa stávajú čiastočne autobiografickými. Vo svojich cestopisných dielach sa venuje nielen svojim zážitkom, skúsenostiam a príhodám, ale tiež výkladu o umeleckých pamiatkach a prehľadu dejín jednotlivých miest.