|
=== Štýl a témy ===
[[Súbor:The Kid scenes.ogv|thumb|upright=1.15|Niektoré scény z filmu ''[[Kid]]'' (1921), ktoré prezentujú zmes grotesky, pátosu a sociálnych tém]]
Chaplinov komediálny štýl je charakterizovaný ako zdržanlivá a inteligentná groteska.{{sfn|Robinson|212}}{{sfn|Brownlow|30}} Filmový historik Philip Kemp opisuje jeho dielo ako zmes „zručne pohybovo, priam baletným spôsobom spracovanéspracovaných scénkyscénok, so zmysluplným situačným humorom“.{{sfn|Kemp|63}} Chaplin urobil odklon od konvenčnej grotesky tým, že spomalil jej tempo a z každejkaždého scénkygagu vyčerpal jejjeho komický potenciál. Zameral sa pritom na rozvoj vzťahu diváka k filmovým postavám.{{sfn|Robinson|113}}{{sfn|Mast|83–92}} Robinson hovorí, že oproti štandardnému prístupu v tomto žánri, komika v Chaplinových filmoch komické scény nevychádzajúnevychádza z toho, čo sa stane tulákovi, ale naz tomtoho aký postoj postava k situácii zaujme. V jeho scénke nie je napríklad vtipné to, žeako vrazil do stromu, ale to ako úctivo skladá z hlavy klobúk a ospravedlní sa stromu po tejto zrážke.{{sfn|Robinson|113}} Dan Kamin píše, že ďalšími kľúčovými aspektmi Chaplinovej komédie sú jeho „bizarné spôsoby“ a „vážne vystupovanie“.{{sfn|Kamin|6–7}} Bežne pritom vo filmoch využíva kamerové triky a prelínanie snov a predstáv o dejových objektoch a subjektoch.{{sfn|Mast|83–92}}{{sfn|Kamin|33–34}}
Chaplinove nemé filmy bežne prezetnujú tulákovu snahu o prežitie v krutom svete.{{sfn|Louvish|60}} Jeho postava žije v chudobe a, často saje s ním zle zaobchádzazaobchádzané, no on zostáva láskavý a optimistický.{{sfn|Kemp|63}}{{sfn|Robinson|211, 352}}{{sfn|Hansmeyer|4}} Napriek jeho spoločenskému postaveniu sa snaží aby bol vnímaný ako džentlmen.{{sfn|Robinson|203}} V roku 1925 Chaplin povedal, že „hlavnou zásadou toho chlapíka, ktorého hrá, je mať svoju dôstojnosť bez ohľadu na to, ako hlboko padol na zadok, či ako veľmi ho práve driapudodriapali šakali.“{{sfn|Weissman|2009|47}} Tulák vzdoruje autoritám{{sfn|Dale|17}} a rozdáva koľko len môže,.{{sfn|Weissman|2009|47}} za čo ho Robinson a Louvish ho preto považujú za zástupcu znevýhodnených, bežného človeka, ktorý sa zmenímení na hrdinského spasiteľa.{{sfn|Robinson|455, 485}}{{sfn|Louvish|138|2ps= (for quote).}} Hansmeyer poznamenáva, že viacero Chaplinových filmov končí tým, ako „tulák bez domova optimisticky kráča k zapadajúcemu slnku...“ „aby mohol pokračovať vo svojej ceste.“{{sfn|Hansmeyer|4}}
Charlie Chaplin sa narodil v Londýne ale preslávil sa v [[Hollywood]]e. K herectvu sa dostal už ako 8-ročný, keď pracoval ako javiskový umelec. V roku [[1906]] začal pracovať v zájazdovom divadle. Jeho prvý nemý film sa objavil v roku [[1914]] a o tri roky neskôr bol už najlepšie plateným hercom na svete. V roku [[1919]] založil spoločnosť [[United Artists]]. Po vojne sa názorovo rozišiel s [[Hollywood]]om. Pre jeho „neamerickú činnosť“ mu po pobyte v zahraničí neumožnili návrat späť do [[Spojené štáty|USA]], preto sa usadil vo Švajčiarsku. Návrat do štátov mu povolili až v roku [[1972]], keď dostal čestného [[Academy Awards|Oscara]] za celoživotné dielo. Patril k najslávnejším svetovým filmovým tvorcom. Napriek tomu, že od vzniku jeho posledného filmu uplynulo už viac než polstoročie, dodnes sa v mysliach divákov spája s nezabudnuteľným milým tulákom s paličkou, úzkym sakom a priveľkými topánkami.
|
