Wikipédia

Alexandr Sergejevič Puškin: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d Revízia 6808629 používateľa 194.160.137.98 (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
Alexander Sergejevič Puškin
Značky: náhrada možný vandalizmus odstránenie infoboxu odstránenie údržbovej šablóny blanking vizuálny editor
Riadok 1:
{{Na úpravu}}
{{Infobox Spisovateľ
| meno = Alexandr Sergejevič Puškin
| obrázok = AleksandrPushkin.jpg
| veľkosť obrázka =
| popis osoby = [[spisovateľ]], [[básnik]], [[dramatik]]
| pseudonym =
| dátum narodenia = [[6. jún]] [[1799]]
| miesto narodenia = [[Moskva]], [[Ruské impérium]]
| dátum úmrtia = {{duv|1837|2|10|1799|6|6}}
| miesto úmrtia = [[Sankt Peterburg]], [[Ruské impérium]]
| zamestnanie =
| národnosť = ruská
| obdobie =
| žáner =
| téma =
| hnutie =
| debut =
| významné práce =
| manžel =
| manželka =
| partner =
| deti =
| vzťahy =
| ovplyvnil = [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]], [[Vladimir Nabokov]], [[Henry James]]
| ovplyvnila =
| ovplyvnený = [[Nikolaj Michajlovič Karamzin|Nikolaj Karamzin]], [[George Gordon Byron]]
| ovplyvnená =
| významné ocenenia =
| podpis =
| web =
| poznámky =
| portál1 = Rusko
}}
 
'''Alexandr Sergejevič Puškin''' ({{V jazyku|rus|Алекса́ндр Серге́евич Пу́шкин}}; * [[6. jún]] [[1799]], [[Moskva]] – † [[10. február]] [[1837]], [[Petrohrad]]) bol [[Rusi|ruský]] [[Romantizmus (literatúra)|romantický]] [[básnik]] a [[prozaik]].
 
== Život a dielo ==
Po otcovi Sergejovi Ľvovičovi pochádzal zo starého šľachtického rodu, matka Nadežda Osipovna bola vnučkou černocha Ibrahima Hannibala, krstného syna a obľúbenca cára Petra Veľkého. Mal ešte dvoch súrodencov: sestru Oľgu a brata Leva. Už ako dieťa mal rád knihy a zaujímal sa o literatúru. V roku 1811 vstúpil do lýcea v [[Carskoje Selo|Cárskom sele]], prestížneho učilišťa pre budúcu ruskú elitu. Tam sa začína rozvíjať jeho básnický talent. V roku 1817 zložil maturitné skúšky a zamestnal sa na ministerstve zahraničných vecí.
 
V [[Petrohrad]]e vstupuje do literárneho spolku Arzamas a dostáva sa do víru veľkého sveta, spoznáva [[liberalizmus|liberálne]] myšlienky prichádzajúce z Francúzska. Schádza sa so spolkom Zelená lampa. Od intímnej lyrickej tvorby prechádza k básňam oslavujúcim slobodu ducha a mysle. V roku [[1820]] bol z Petrohradu vypovedaný pre svoje [[satira|satirické]] básne. Istý čas žil na juhu Ruska a na rodinnom statku pri [[Pskov]]e. Cestuje po [[Krym (polostrov)|Kryme]] a [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaze]]. V [[Kišiňov]]e nadväzuje kontakty s neskoršími [[dekabristi|dekabristami]]. Ešte v ten istý rok vyšla jeho lyrická poéma ''Ruslan a Ľudmila'' a zároveň dokončuje poému ''Kaukazský zajatec''.
 
[[Súbor:PushkinCoin.jpg|náhľad|Puškinova podobizeň na [[rubeľ|jednorubľovej]] minci.]]
V roku [[1823]] je po intervenciách priateľov preložený do [[Odesa|Odesy]] pod kuratelu kniežaťa Voroncova. Píše poému ''Bachčisarajská fontána'' a ''Cigáni''. Začína písať svoje vrcholné dielo – [[Eugen Onegin|''Eugena Onegina'']]. V roku [[1825]] dokončil [[tragédia|tragédiu]] ''Boris Godunov'', žartovnú poému ''Gróf Nulin'' a ďalej pokračuje v písaní ''Eugena Onegina''.
 
V decembri 1825 umrie [[cár]] [[Alexander I. (Rusko)|Alexander I.]] a v Petrohrade vypukne povstanie dekabristov, zhodou náhod sa ho však Puškin nemôže zúčastniť. V roku [[1826]] mu nový cár [[Mikuláš I. (Rusko)|Mikuláš I.]] povolil pobyt v [[Moskva|Moskve]], kde Puškin žil pod dohľadom [[Polícia|polície]] a pracoval ako cárov osobný [[cenzúra|cenzor]]. Cár odmieta Puškinovu stať ''O ľudovej výchove'', v ktorej sa Puškin snažil pomôcť svojim uväzneným a vyhnaným priateľom – dekabristom; a taktiež cár nepovolí vydať ''Borisa Godunova''.
 
Neskôr, v roku [[1827]], sa púšťa do písania [[román]]u o svojom pradedovi – ''Černoch Petra Veľkého''. O dva roky na to vydáva poému ''Poltava'' a vydáva sa na svoju druhú cestu po Kaukaze. V apríli [[1830]] žiada o ruku vtedy osemnásťročnú [[Natália Gončarovová|Natáliu Gončarovovú]], ktorá bola považovaná za jednu z najoslnivejších petrohradských krásavíc. Odchádza na jej statok [[Boldino]]. Medzitým v Rusku vypukne [[cholera]] a Puškin je nútený ostať v Boldine a čakať niekoľko mesiacov. Nastáva povestná „boldinská jeseň“ – obdobie najväčšej Puškinovej kreativity. Okrem 40 lyrických básní sa z Boldina vracia s poviedkami, štyrmi malými tragédiami: ''Skúpy rytier'', ''Mozart a Salieri'', ''Kamenný hosť'' a ''Hostina v čase moru'', ale najmä s dokončeným románom vo veršoch – ''Eugen Onegin''.
 
Vo februári [[1831]] sa žení s Gončarovovou a definitívne sa sťahuje do Petrohradu. Opäť pracuje ako ministerský [[úradník]] a študuje v cárskych [[archívny fond|archívoch]] materiály k [[História|historickej]] práci o Petrovi Veľkom. Nasledujúci rok sa stáva otcom – narodila sa mu dcéra Mária, nasleduje dcéra Natália a synovia Alexander a Grigorij. V roku [[1833]] udelil cár Puškinovi najnižšiu dvorskú hodnosť, aby Puškinova manželka, ktorej sa otvorene dvoril, mala prístup na všetky dvorské plesy. Medzitým Puškin odchádza na [[Ural (pohorie)|Ural]] zbierať informácie k dejinám [[Jemelian Pugačov|Pugačovovej]] vzbury. Dokončuje novelu ''Piková dáma'' a svoju vrcholnú poému ''Medený jazdec''.
 
Zomiera [[10. február]]a [[1837]] po zranení, ktoré utŕžil v súboji s [[Georges-Charles de Heeckeren d'Anthès|Georgesom d'Anthèsom]] dva dni predtým.
 
== Ukážky ==
{| cellnspacing="5em"
| width="350px" | ''Kto žil a myslel, tomu v duši''
| width="250px" | ''Vy ešte môžete v zlatých dňoch''
|-
|| ''sú ukradnutí ľudia, svet.''
|| ''a v zlatých nociach šalieť, zmierať,''
|-
|| ''Kto citlivý bol, toho dusí''
|| ''vám dosial žičí dobrý Boh''
|-
|| ''vidina dní, čo nejdú späť:''
|| ''žíznivé oči vábnych dievčat.''
|-
|| ''ten si viac s krásou nepripíja, ''
|| ''Spievajte, mňa to nemrzí,''
|-
|| ''ten vie, že uštipla ho zmija''
|| ''a vychutnajte večer do dna.''
|-
|| ''spomínania i ľútosti.''
|| ''Ja vašim slastiam plným ohňa,''
|-
|| – '''Eugen Onegin''' ([[1823]] – [[1831]])
|| ''len usmejem sa cez slzy.''
|-
||
|| – '''Priateľom''' ([[1816]])
|}
 
== Výberová bibliografia ==
* [[1820]]: ''[[Ruslan a Ľudmila]]'' (Руслан и Людмила); [[poéma]]
* [[1822]]: ''Kaukazský väzeň'' (Кавказский пленник); poéma
* [[1824]]: ''Bachčisarajská fontána'' (Бахчисарайский фонтан); poéma
* [[1825]]: ''[[Boris Godunov (dráma)|Boris Godunov]]'' (Борис Годунов); dráma
* [[1827]]: ''Cigáni'' (Цыганы)
* [[1832]]: ''[[Eugen Onegin]]'' (Евгений Онегин); veršovaný román
* [[1833]]: ''[[Piková dáma]]'' (Пиковая дама); novela
* [[1833]]: ''Medený jazdec'' (Медный всадник); poéma
* [[1836]]: ''[[Kapitánova dcéra (kniha)|Kapitánova dcéra]]'' (Капитанская дочка); novela
Do slovenského jazyka Puškinovu poéziu a prózu prekladali [[Janko Jesenský]], [[Ivan Kupec]], [[Milan Rúfus]], [[Július Lenko]] a najnovšie [[Ján Ferenčík]], [[Ján Buzássy]] a [[Ján Štrasser]].
 
== Literatúra ==
* BÁNSKY, Jozef: A. S. Puškin. Bratislava : Štátne vydavateľstvo, 1949. 97 s.
* BLAGOJ, Dmitrij Dmitrijevič: ''A. S. Puškin.'' Praha : Československý spisovatel, 1952, 668 s.
* ČERVEŇÁK, Andrej: ''A. S. Puškin - človek a básnik.'' Martin : Matica slovenská 1989, 183 s.
* ŠIMURKA, Jozef: ''Alexander Sergejevič Puškin.'' Martin : Matica slovenská, 1987, 105 s.
* TYNJANOV, Jurij Nikolajevič: ''A. S. Puškin.'' Praha : Práce 1977, 530 s. [preložila Ludmila Dušková]
* VITALE, Serena: ''Puškinův knoflík.'' Praha - Příbram : Euroslavica - Pistorius a Olšanská, 2008. 334 s. ISBN 978-80-85494-86-0, ISBN 978-80-87053-24-9
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Alexandr Sergejevič Puškin}}
 
== Externé odkazy ==
{{Gutenberg autor|id=Aleksandr_Sergeevich_Pushkin|meno=Alexander Sergejevič Puškin}}
* [http://www.pushkin.ru/ Pushkin.ru: Всероссийский музей А.С.Пушкина]; stránka Puškinovho múzea {{rus icon}}
* [http://www.snk.sk/brodzany/brodzany.html Slovanské múzeum A. S. Puškina v Brodzanoch na Slovensku]; stránka Puškinovho slovanského múzea v Brozdanoch {{slk icon}}
 
{{DEFAULTSORT:Puškin, Alexandr Sergejevič}}
[[Kategória:Alexandr Sergejevič Puškin| ]]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Alexandr_Sergejevič_Puškin“