Verzia z 19:48, 15. január 2019 upraviť MmichaelDr. (diskusia \| príspevky) 5 354 editací d →‎Úvodná sekcia: mapa Srbska s Kosovom ako sporným územím ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:07, 5. apríl 2019 upraviť vrátiť HPPA (diskusia \| príspevky) 4 290 editací dBez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 28: \| Susedia = [[Maďarsko]], [[Chorvátsko]], [[Bosna a Hercegovina]], [[Čierna Hora]], [[Albánsko]], [[Macedónsko]], [[Bulharsko]], [[Rumunsko]] \| Rozloha = 88 361 \| Poradie rozloha = ~~113~~111 \| Rozloha vody = \| Percento vody = 0,13 \| Odhad počtu obyvateľov =7 ~~058~~001 ~~322~~444 \| Rok odhad počtu obyvateľov =~~2016~~2017 \| Poradie odhad počtu obyvateľov =104 \| Sčítanie počtu obyvateľov = 7. 243. 007 \| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2013 \| Hustota obyvateľstva = 91.,1 \| Poradie hustota = ~~107~~121 \| HDP =~~107~~50,~~731~~139 mld. \| Rok HDP =~~2017~~2019 \| Poradie HDP =8186 \| HDP na hlavu =1517 ~~321~~076 \| Poradie HDP na hlavu =7983 \| HDI =0,~~776~~787 \| Rok HDI =~~2015~~2017 \| Poradie (HDI) =6667 \| Kategória HDI =~~stredný~~vysoký \| Mena = [[Srbský dinár]] \| Kód meny = RSD Riadok 73: == Dejiny == Na území dnešného Srbska sa [[Slovania]] ([[Srbi]]) usadili počas [[6. storočie\|6. storočia]]. V tej dobe bolo územie pod silným vplyvom [[Byzancia\|Východorímskej ríše]], a tak sa tu uchytilo [[pravoslávie]]. V polovici [[10. storočie\|10. storočia]] vzniklo prvé kráľovstvo v [[Raška (región)\|Raške]], ktorému vládol Časlav Klonimirović. Za vlády [[cár]]a [[~~Dušan~~Štefan ~~Veľký~~Uroš IV. Dušan\|~~Dušana~~Štefana ~~Veľkého~~Dušana]] ([[1331]] – [[1355]]) bola väčšina [[Balkán]]u ovládaná Srbskom. Po [[Bitka na Kosovom poli\|bitke na Kosovom poli]] v roku [[1389]] sa Srbsko postupne spolu s inými balkánskymi štátmi dostalo pod nadvládu [[Osmanská ríša\|Osmanskej ríše]]. Po početných povstaniach Srbsko v roku [[1878]] získalo samostatnosť (mesto [[Belehrad]] a okolie už v roku [[1867]]). V roku [[1912]] sa Srbsko zúčastnilo [[prvá balkánska vojna\|prvej balkánskej vojny]] spolu s Čiernou Horou, Bulharskom a Gréckom proti Osmanskej ríši. Srbská 1. armáda pod vedením princa Alexandra zvíťazila nad tureckou armádou v bitke pri Kumanove, a Srbsko dosiahlo rozšírenie svojho územia o väčšinu [[Kosovo\|Kosova]] a časť [[Macedónia\|Macedónie]]. V roku [[1914]] v [[Sarajevo\|Sarajeve]] srbskí nacionalisti uskutočnili atentát na [[František Ferdinand d’Este\|Františka Ferdinanda d'Este]] a po vypršaní ultimáta 28. júla vyhlásilo [[Rakúsko-Uhorsko]] Srbsku vojnu. Počas vojny bolo územie obsadené a srbská časť Macedónie bola pripojená k Bulharsku. Po skončení [[Prvá svetová vojna\|prvej svetovej vojny]] sa Srbsko stalo súčasťou [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov\|Kráľovstva SHS]]. Počas [[Druhá svetová vojna\|2. svetovej vojny]] bola v krátkom ťažení Osi [[Juhoslávia]] na jar [[1941]] porazená a Srbsko bolo okupované, časti územia boli pripojené k talianskemu protektorátu v Čiernej Hore, Albánsku, časť územia pripadla Maďarsku a Bulharsku, ktoré sa podieľali na útoku na Juhosláviu, časť územia bola súčasťou [[Nezávislý štát Chorvátsko\|bábkového Chorvátska]]. Zvyšok územia bol pod nemeckou okupáciou. Na okupovanom území vznikol odboj, ktorý viedol Draža Mihajlovič (neskôr minister obrany exilovej vlády v Londýne). Ďalším centrom odboja sa stal komunistický odboj, ktorého vodcom bol [[Josip Broz Tito]].

Srbsko: Rozdiel medzi revíziami