Nikita Sergejevič Chruščov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 50:
Najvyšším predstaviteľom ZSSR sa stal potom, čo sa mu podarilo odstaviť predsedu rady ministrov [[Georgij Maximilianovič Malenkov|Malenkova]], dva roky po [[Josif Stalin|Stalinovej]] smrti. Malenkovovo odstránenie bolo v určitej forme revolučné, pretože bol prvý sovietsky vysoký politik, ktorého strata vysokých funkcií automaticky neznamenala aj jeho smrť. V júni 1957 odvrátil pokus Malenkova, [[Lazar Mojsejevič Kaganovič|Kaganoviča]] a [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotova]] o jeho odstránenie.
=== '''Odsúdenie [[Stalinov kult osobnosti|kult osobnosti Stalina]]''' ===
Spolu s ďalšími začal a predstavoval politiku destalinizácie, ktorá o niečo neskôr umožnila podobné uvoľnenie aj vo vtedajších sovietskych satelitoch. Na [[XX. zjazd komunistickej strany ZSSR|XX. zjazde strany]] predniesol [[25. február]]a [[1956]] tajný prejav „O kulte osobnosti a jeho následkoch“, v ktorom kritizoval niektoré Stalinove zločiny. Pokračoval v prepúšťaní nevinne odsúdených z [[gulag]]ov, sovietskej sústavy pracovných táborov. Tento proces začali po Stalinovej smrti Berija aj Malenkov. Neskôr po XX. zjazde pre vlnu nepokoja, ktorá vládla po zverejnení informácií o Stalinových zločinoch spolu s ostatnými vysokými predstaviteľmi strany zmenil rétoriku a hovoril ďalej len o „chybách“ Stalina.▼
Spolu s ďalšími začal a predstavoval politiku destalinizácie, ktorá o niečo neskôr umožnila podobné uvoľnenie aj vo vtedajších sovietskych satelitoch. Na [[XX. zjazd komunistickej strany ZSSR|XX. zjazde strany]] predniesol [[25. február]]a [[1956]] tajný prejav „O kulte osobnosti a jeho následkoch“, v ktorom kritizoval niektoré Stalinove zločiny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderní-Dějiny.cz {{!}} Tajný projev N. S. Chruščova na XX. sjezdu KSSS o kultu osobnosti J. V. Stalina (25.2.1956)|url=http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/tajny-projev-n-s-chruscova-na-xx-sjezdu-ksss-o-kultu-osobnosti-j-v-stalina-25-2-1956/|vydavateľ=www.moderni-dejiny.cz|dátum prístupu=2019-04-07}}</ref> Prejav sa dostal v júni 1956 na titulku [[The New York Times|New York Times]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kalendárium: Chruščov odhalil kult osobnosti Stalina, prínosom však nebol|url=https://www.aktuality.sk/clanok/678419/kalendarium-chruscov-odhalil-kult-osobnosti-stalina-prinosom-vsak-nebol/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2019-04-07|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref>
▲
Počas jeho vládnutia došlo k zmierneniu cenzúry, boli vydané niektoré práce [[Alexander Solženicyn|A. Solženicyna]] (''[[Jeden deň Ivana Denisoviča]]'') a [[Boris Leonidovič Pasternak|B. Pasternaka]] (''[[Doktor Živago]]''), ktoré odsudzovali revolúciu alebo komunistický režim. Chruščov však nebol úspešný v riešení ekonomických problémov krajiny, najmä veľmi neefektívneho poľnohospodárstva. Jeho svojvôľou bolo napríklad aj pričlenenie dovtedy ruského [[Krym (polostrov)|Krymu]] k [[Ukrajinská SSR|Ukrajine]]. Napriek nesporným zásluhám o zmiernenie totalitného režimu v Sovietskom zväze uvažoval Chruščov vždy v dimenziách [[marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninskej]] ideológie. Pevne veril v konečné víťazstvo komunizmu a „socialistické vymoženosti“, čo ho privádzalo k výrokom typu „My vás (Západ) pochováme“, „My vás (Západ) naučíme po kostole hvízdať“ a podpore ľavicových povstalcov po celom svete. Celková Chruščovova politika sa vyznačovala rozporuplnosťou a zatieňovala ju nesúvislosť a celková chýbajúca [[koncepcia]] či vízia<ref name=Enc.ColdWar/>.▼
▲Počas jeho vládnutia došlo k zmierneniu cenzúry, boli vydané niektoré práce [[Alexander Solženicyn|A. Solženicyna]] (''[[Jeden deň Ivana Denisoviča]]'') a [[Boris Leonidovič Pasternak|B. Pasternaka]] (''[[Doktor Živago]]''), ktoré odsudzovali revolúciu alebo komunistický režim. Chruščov však nebol úspešný v riešení ekonomických problémov krajiny, najmä veľmi neefektívneho poľnohospodárstva. Jeho svojvôľou bolo napríklad aj pričlenenie dovtedy ruského [[Krym (polostrov)|Krymu]] k [[Ukrajinská SSR|Ukrajine]]. Napriek nesporným zásluhám o zmiernenie totalitného režimu v Sovietskom zväze uvažoval Chruščov vždy v dimenziách [[marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninskej]] ideológie.
Spočiatku sa pokúšal o zlepšenie vzťahov s Západom. V roku [[1959]] ako prvý sovietsky predstaviteľ navštívil [[USA]]. [[25. júl]]a [[1963]] podpísal dohodu o [[zákaz jadrových skúšok|zákaze skúšok jadrových zbraní]]. Na druhú stranu sa podieľal na [[Blokáda Berlína|blokáde západného Berlína]] (1958) a náhlej výstavbe [[berlínsky múr|berlínskeho múru]] (1961). Po [[Aféra U-2|afére U-2]], keď bolo nad ZSSR zostrelené americké prieskumné lietadlo bojkotoval [[Parížske rokovania]] s [[Dwight D. Eisenhower|Eisenhowerom]]. V roku [[1962]] podporil vybudovanie sovietskej základe jadrových rakiet stredného doletu na [[Kuba|Kube]]. Jej výstavbu však čoskoro pozorovali Američania, ktorý do oblasti prisunuli podstatnú časť síl svojho námorníctva, došlo ku [[kubánska kríza|kubánskej kríze]], kedy sa superveľmoci dostali najbližšie k jadrovej vojne. Sám však neskôr nariadil odsun rakiet z oblasti čím situáciu upokojil. Vzbudzoval pozornosť na medzinárodnej scéne svojráznym správaním. Pri jednej debate na pôde OSN v roku [[1960]] v rozčúlení, vyzul topánku a búchal ňou do stola, aby dal váhu vlastným slovám.<ref>Báliková, J. a kol., 2009, Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti. Readers Digest, Bratislava, s. 246</ref>▼
=== Medzinárodné vzťahy ===
Na poli krajín východného bloku jednak podporoval destalinizáciu ich režimov a obnovil medzinárodné vzťahy s Juhosláviou. Na druhú stranu neváhal nasadiť armádu na potlačenie protikomunistického [[Maďarské povstanie|povstania v Maďarsku]] a nepokojov v [[Poľsko|Poľsku]]. Kvôli odvrhnutiu Stalina sa dostal do ideologického konfliktu s [[ČĽR|komunistickou Čínou]] a tiež s [[Albánsko]]m.▼
Pevne veril v konečné víťazstvo komunizmu a „socialistické vymoženosti“, čo ho privádzalo k výrokom typu „My vás ([[Západný blok|Západ]]) pochováme“, „My vás (Západ) naučíme po kostole hvízdať“ a podpore ľavicových povstalcov po celom svete. Celková Chruščovova politika sa vyznačovala rozporuplnosťou a zatieňovala ju nesúvislosť a celková chýbajúca [[koncepcia]] či vízia<ref name="Enc.ColdWar" />.
Po Chruščovovom prejave bol [[18. júla]] v Maďarsku promoskovský Mátyás Rákosi zbavený funkcie predsedníctva [[Maďarská strana pracujúcich|Maďarskej strany pracujúcich]] (MDP) a nahradený [[Ernő Gerő|Ernőm Gerőm]]. [[25. októbra]] 1956 prebehla pred budovou parlamentu obrovská demonštrácia za odstúpenie Ernő Gera. Nakoniec Chruščov podporil [[János Kádár|Jánosa Kádára]], ktorý [[7. novembra]], vtiahol na čele svojej promoskovskej vlády, na sovietskych tankoch do Budapešti.
Spočiatku sa pokúšal o zlepšenie vzťahov s Západom. V roku [[1959]] ako prvý sovietsky predstaviteľ navštívil [[USA]]. [[25. júl]]a [[1963]] podpísal dohodu o [[zákaz jadrových skúšok|zákaze skúšok jadrových zbraní]]. Na druhú stranu sa podieľal na [[Blokáda Berlína|blokáde západného Berlína]] (1958) a náhlej výstavbe [[berlínsky múr|berlínskeho múru]] (1961). Po [[Aféra U-2|afére U-2]], keď bolo nad ZSSR zostrelené americké prieskumné lietadlo bojkotoval [[Parížske rokovania]] s [[Dwight D. Eisenhower|Eisenhowerom]].
▲
▲Na poli krajín východného bloku jednak podporoval destalinizáciu ich režimov (napr. zbúranie najväčšieho súsošie v Európe - [[Stalinov pomník v Prahe|Stalinovho pamätníka v Prahe]] na Letnej roku 1962) a obnovil medzinárodné vzťahy s Juhosláviou. Na druhú stranu neváhal nasadiť armádu na potlačenie protikomunistického [[Maďarské povstanie|povstania v Maďarsku]] a nepokojov v [[Poľsko|Poľsku]]. Kvôli odvrhnutiu Stalina sa dostal do ideologického konfliktu s [[ČĽR|komunistickou Čínou]] a tiež s [[Albánsko]]m.
=== Odvolanie z funkcií a neskorší život ===
| |||