Arabská jar: Rozdiel medzi revíziami

https://www.denik.cz/ze_sveta/arabske-jaro-po-peti-letech-hodne-tuha-zima-20151217.html</ref> Jeho smrť spustila rozsiahle celonárodné protesty, na konci ktorých [[14. januára]] [[2011]] padla 23-ročná vláda prezidenta [[Zín Abidín bin Alí]]ho, ktorý abdikoval a ušiel z krajiny. Rozsiahle civilné protesty sa v nasledujúcich týždňoch rozhoreli vo väčšine arabských krajín, obzvlášť v [[Egypt]]e, [[Alžírsko|Alžírsku]], [[Jemen]]e, [[Jordánsko|Jordánsku]], [[Bahrajn]]e, [[Sýria|Sýrii]] a v [[Líbya|Líbyi]].

 

 

Pri revolúcii v Egypte padla takmer 30-ročná vláda prezidenta [[Husní Mubárak|Husního Mubáraka]], v Jemene zas došlo k rozsiahlym ozbrojeným povstaniam, ktoré sa vládne sily pokúsili násilne potlačiť, no nakoniec po svojom zranení a úteku do Saudskej Arábie odstúpil dlhoročný prezident [[Alí Abdalláh Sálih]]. V polovici roku 2012 začala revolučná aktivita ustávať, kedy si väčšina režimov kombináciou čiastočných ústupkov a nasadenia tvrdej sily proti demonštrantom zachovala politické vedenie spred začiatku Arabskej jari.<ref>Tanner, Adam a Souhail Karam. ''Many wounded as Moroccan police beat protestors.'' In: Reuters, 22.5.2011 https://www.reuters.com/article/us-morocco-protests/many-wounded-as-moroccan-police-beat-protestors-idUSTRE74L2YK20110522</ref><ref> Marsh, Katherine, Matthew Taylor a Haroon Siddique. ''Syria's crackdown on protesters becomes dramatically more brutal'' In: [[The Guardian]], 25.4.2011. https://www.theguardian.com/world/2011/apr/25/syria-crackdown-protesters-brutal</ref><ref>''Bahrain troops lay siege to protesters' camp'' In: CBS News, 16.3.2011. https://www.cbsnews.com/news/bahrain-troops-lay-siege-to-protesters-camp/</ref>

 

Aj po zvrhnutiach režimov pretrval boj o moc, často spojený s novo prítomným mocenským vákuom, ktoré umožnilo posilnenie pozície radikálnych islamistických skupín. Boj o moc v krajinách bol vedený najmä na religiózno-sekulárnej línii, kedy na jednej strane stále konzervatívne náboženské elity a na druhej urbánne obyvateľstvo požadujúce väčšiu demokratizáciu a naopak sekularizáciu štátov.<ref>Hoyle, Justin A. "A Matter Of Framing: Explaining The Failure Of Post-Islamist Social Movements In The Arab Spring." DOMES: Digest Of Middle East Studies 25.2 (2016): 186–209. Academic Search Complete. Web. 18 Nov. 2016.</ref> Nádeje, že v krajinách sa skončia časy korupcie, zvýši sa účasť na politickom živote a naopak sa znížia ekonomické nerovnosti, sa v plnej miere nenaplnili, aj vďaka tomu, že konzervatívne režimy ako [[Saudská Arábia]] podporovali udržiavanie starých režimov.<ref name="Hassan and Dyer">{{cite journal|last1=Hassan|first1=Islam|last2=Dyer|first2=Paul|title=The State of Middle Eastern Youth.|journal=The Muslim World|date= 2017|volume=107|issue=1|pages=3–12|url=https://www.academia.edu/31029084/The_Muslim_World_CIRS_Special_Issue_The_State_of_Middle_Eastern_Youth|doi=10.1111/muwo.12175}}</ref>

== Udalosti v jednotlivých krajinách ==

* [[Tunisko]] – po rozsiahlych celonárodných protestoch abdikoval 14. januára 2011 prezident [[Zín Abidín bin Alí]], v krajine sa konali nové voľby, v ktorých zvíťazili strany Ennahda a Kongres pre republiku, novým prezidentom sa stal [[Munsif Marzúkí]]; v roku 2014 prebehli ďalšie voľby, v ktorých bol za prezidenta zvolený [[Al-Bádží Qáid as-Sabsí]]