Samuel Tešedík (1742 – 1820): Rozdiel medzi revíziami

(→‎Životopis: Doplnenie poznatkov)
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Po absolvovaní miestnej základnej školy a evanjelického lýcea v rokoch [[1749]] – [[1767]] odišiel študovať na kalvínske kolégium v meste [[Debrecín]] a [[Sárospatak]] (Šarišský Potok). Teológiu, prírodné vedy, medicínu a právo študoval na nemeckých univerzitách v [[Erlangen]]e, [[Jena|Jene]], [[Drážďany|Drážďanoch]], [[Halle (Saale)|Halle]] a [[Berlín|Berlíne]], kde prišiel do kontaktu s filantropickými pedagogickými prúdmi. Pod vplyvom myšlienok filantropov sa snažil v prvom rade o zlepšenie podmienok pre vzdelávanie sedliackych detí a chudobnej vrstvy.
 
Pôsobil ako farár v [[Šurany|Šuranoch]] a potom v [[Sarvaš (mesto)|Sarvaši]] od roku 1767 až do smrti. Zároveň bol členom [[Kráľovská školská komisia v Bratislave|Kráľovskej školskej komisie]] v Bratislave a dekanom a inšpektorom evanjelických škôl v [[Békešská župa (Maďarsko)|Békešskej stolici]]. V roku [[1779]] založil "Praktisch oekonomischen industrial Institut zu Szarvas" (ekonomicko-priemyselný ústav) ''[[Institutium oeconomicum|Institutum oeconomicum]]'', prvý svojho druhu v Uhorsku a celej Európe, ktorý viedol do roku [[1806]]. Po 10 rokoch od otvorenia mal ústav 991 študentov, ktorí prišli nielen z Uhorska, ale aj zo zahraničia, a záujem o štúdium na škole neustále rástol a s ohľadom na rôznorodosť žiakov sa prednášalo v nemčine, slovenčine a maďarčine a vo filiálke školy v Sedmohradsku aj v rumunčine. Tešedík sa stal autoritou a jeho ústav bol považovaný za „matku“ alebo vzorovú školu pre ostatné školy po celom Uhorsku. Bol inšpiráciou aj pre grófa Györgya Festeticsa, ktorému sa Tešedík stal hlavným poradcom a pomohol mu v roku [[1797]] založiť a organizovať školu ''Georgikon'' v maďarskom meste [[Keszthely]], ktorá slúžila pre vzdelávanie správcov veľkostatkov maďarskej šľachty.
 
Aklimatizoval viaceré druhy rastlín a stromov, z ktorých najvzácnejšie sú [[Agát biely|agáty]] a [[Moruša|moruše]], ale aj [[javor]], [[jelša]], [[topoľ]], [[buk (rod)|buk]] a [[smrek (rod)|smrek]]. Vypracoval spôsob domáceho spracovania [[Hodváb|hodvábu]] a chovu húseníc [[Priadka morušová|priadky morušovej]]. Otcom ho nazývajú aj agátové lesy, ktoré počas svojho života vysadil, tiahnuce sa krajinou od juhu Slovenska až po juh Maďarska.
55

úprav