Alexander Mach: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
štylizácia |
|||
Riadok 47:
V marci [[1945]] utiekol do [[Rakúsko|Rakúska]], [[Spojené štáty|Američanmi]] bol však vydaný do [[Česko-Slovensko|ČSR]]. V roku [[1947]] bol súdený spoločne s [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]] a [[Ferdinand Ďurčanský|Ferdinandom Ďurčanským]] pred [[Národný súd|Národným súdom]] v Bratislave. Tiso i Ďurčanský boli odsúdení na trest smrti, vyhlásenie rozsudku nad Machom bolo odložené kvôli chorobe. Mach, napriek tomu, že sa očakával trest smrti, bol odsúdený len na 30 rokov väzenia. Trest bol neskôr zmiernený na 25 rokov a [[9. máj]]a [[1968]] (po 23 rokoch vo väzení) bol Mach [[amnestia|amnestovaný]] prezidentom [[Ludvík Svoboda (prezident)|Svobodom]].
Po amnestii a prepustení z väzenia žil v Bratislave a písal pamäti. Stretával sa s niektorými predstaviteľmi
== Vzťahy s komunistickými intelektuálmi ==
Napriek tomu, že sa Mach podieľal na perzekúcii komunistickej strany, udržiaval koncom 30. a v prvej polovici 40. rokov vzťahy s niektorými známymi komunistami, napr. [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]] a [[Laco Novomeský|Lacom Novomeským]]. „Novomeský nebol politickou veľmocou, bol dobrý básnik, môj dobrý priateľ, ale zároveň aj môj ideový nepriateľ,“ napísal Mach.<ref name=":0" /> Vyskytujú sa dohady, že tieto vzťahy mu pred [[Národný súd|Národným súdom]] zachránili život.
Často sa tiež vyskytuje tvrdenie, že Mach sa ešte pred vojnou alebo počas nej priateľsky stretával s [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]]<ref name=":1">Napríklad článok [http://zena.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=2563433 Šaňo Mach - Židom strach! Pomohli mu pred popravou komunisti?]</ref>, avšak toto vo svojich pamätiach popierajú ako Husák<ref>Vzostupy a pády: Gustáv Husák prehovoril, Viliam Plevza, Tatrapress 1991, strana 29{{--}}32;</ref>, tak aj Mach.<ref>Alexander Mach: Z ďalekých ciest, Matica Slovenská 2008; v kapitole "Vraj vôľu ľudu vyjadrujú tanky" (strana 250) Mach tu opisuje svoje prvé stretnutie s Husákom v roku 1956</ref> Tieto tvrdenia po roku [[1990]] šíril [[Rudolf Barák]]<ref>Článok Rudolfa Baráka v Českých Novinách 6. decembra, citovaný v knihe Vzostupy a pády: Gustáv Husák prehovoril, Viliam Plevza, Tatrapress 1991</ref> (ktorý sa v päťdesiatych rokoch zúčastnil prípravy [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|vykonštruovaného procesu proti Husákovi]]) s odvolaním sa na šéfa protikomunistického oddelenia [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|ÚŠB]] [[Imrich Sucký|Imricha Suckého]]. Dôvodom týchto špekulácií bolo, že Mach dal ako minister vnútra niekoľkokrát na základe rôznych intervencií prepustiť Husáka zo zaisťovacej väzby, a preto mu mal Husák na revanš po vojne zachrániť život pred súdom. Husák nepoprel, že v roku [[1941]] bol s Machom pri masových hroboch v [[Katynský masaker|Katyni]]: „Cesta na Ukrajinu bola sprostá Machova policajná akcia. Mohol som si vybrať: Alebo pôjdeš na Ukrajinu, aby si na vlastné oči videl, čo porobili boľševici, alebo pôjdeš – do Ilavy.“<ref name=":1" /> Nakoniec sa Mach a Husák stretli práve vo väzení v 50. rokoch po tom, čo Husák dostal doživotie ako [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázny nacionalista]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pavel Matocha, Frank Reiss|meno=|titul=Potíže s hrdiny: příběh Franka Reissa|vydanie=2004|vydavateľ=Lidové noviny|miesto=|rok=|isbn=8071067180|strany=}}</ref>
Riadok 57:
== Spomienky Alexandra Macha ==
V roku [[2008]] vyšli vo vydavateľstve [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] spomienky Alexandra Macha pod názvom ''Z ďalekých ciest''. Z väčšej časti ide o písomnosti, ktoré Machovi v roku [[1978]] ukradla [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a boli uložené v Prahe na ''Ministerstve vnútra ČR'' ako tajné. Po ich sprístupnení ich dediči (zať [[Karol Kubík]]...) a viacerí spolupracovníci (napr. historik [[František Vnuk|F. Vnuk]], ktorý napísal doslov) skompletizovali, roztriedili a doplnili fotodokumentáciou.
== Referencie ==
| |||