Blesk: Rozdiel medzi revíziami

Vzhľadom na veľkú [[rýchlosť svetla|rýchlosť šírenia svetla]] vo vzduchu ({{km|300000|m}}/s) je vidieť svetelný jav takmer okamžite avšak hrom počuť až o niekoľko sekúnd neskôr. Doba, ktorá uplynie medzi pozorovaním blesku a vypočutím sprievodného zvuku, je doba potrebná k tomu, aby sa zvuk dostal od zdroja k uchu pozorovateľa (rýchlosť zvuku je cca {{m|330|m}}/s).

 

Blesk ako prejav [[atmosféra Zeme|atmosférickej]] elektriny je známy od raných čias vývoja ľudskej spoločnosti. Prvý [[oheň]], ktorý človek poznal, bol pravdepodobne plameň vzniknutý úderom blesku do kra alebo suchej trávy. Podľa [[báj]]e teda prišiel z neba. Starodávne národy uctievali boha hromu a blesku. U [[germáni|Germánov]] sa volal [[Thor]] a [[Donar]], [[Staroveký Egypt|Egypťania]] mali v kalendári mesiac [[Amšir]] (8. február – 9. marec) pomenovaný na počesť boha búrok. V [[Staroveké Grécko|starom Grécku]] to bol vládca [[Olymp]]u – hromovládny [[Zeus]]. Boh hromu a blesku u starých Slovanov sa volal [[Perún]] (Parom). Aj dnes sa v prenesenom slova zmysle používa „Parom aby ťa vzal!“. V ruskom ľudovom podaní vládne búrkou prorok [[Eliáš (prorok)|Ilja]] (Eliáš), ktorý sa vozí vo svojom kočiari po nebi. [[Aristoteles]] v 4. storočí pred Kr. považoval blesk za horľavé výpary zeme, ktoré sa náhle zapália a vzbĺknu.