Stropkov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky |
|||
Riadok 426:
==== ONDAVAN ====
* Ochotnícky divadelný súbor '''ONDAVAN''' vznikol v roku 1966 v meste Stropkov a v súčasnosti pracuje pri Odbore školstva a kultúry Mesta Stropkov. Je pokračovateľom dávnych tradícií ochotníckeho divadla v meste a jeho zakladateľom a dlhoročným režisérom je pán Daňo Soóš. V repertoári súboru prevládali a prevládajú hry slovenských autorov. Okrem uznania v meste pôsobiska i svojho okolia získal aj mnohé ocenenia na krajských prehliadkach v Poprade, Sabinove, Svite, Prešove, Levoči i na celoslovenských prehliadkach Belopotocký Mikuláš v roku 1977. V roku 2003 sa zúčastnil celoslovenskej prehliadky amatérskeho činoherného a hudobného divadla DIVADELNÉ ŠURANY. Stalo sa už pravidlom, že v súbore sa striedajú aj rodinné generácie a že do súboru každoročne prichádzajú aj mladí ľudia a zostávajú mu verní.
* V tejto pôsobnosti zaujali predovšetkým redemptoristi tamojšieho kláštora, kde okrem vystúpení v kostole, svoje predstavenie organizovali v tzv. „veľkej hovorni“. V nepravidelných intervaloch, v období pred vznikom prvej Česko-slovenskej republiky - uvádzali sa predovšetkým hry Ferka Urbánka a najviac texty s náboženskou tematikou, s tematikou so sociálnym cítením - Strýdže s pod hája, Sirota a i. Rozpad monarchie a vznik
* Miestom na uvádzanie divadelných predstavení bola predovšetkým Krčma u Žida Šrajbera, s relatívne vhodným vybavením. Mala vyvýšené javisko, rovnú drevenú podlahu. Už v tomto období sa na javisku objavujú mená, ktoré v následnom období stali sa priam legendami stropkovkého divadelníctva - Jozef Senaj - Pipka, Mária (Marčuša) Motyková - rod. Kudičová, Jozef Presalovič - Juzek, neskoršie Jozef Šraga - murár, Štefan Veselý - Gris, Andrej a František Glinskí, Štefan Senaj - Ičo a i. Bratia Senajovci sa uviedli i ako zdatní hudobníci: Štefan hral na flautu, Jozef na husle, Ján na bubon. K nim patril i Jozef Motyka - hráč na trúbku (ako jediný z nich ovládal i noty).Toto hudobné spoločenstvo tvorilo organickú súčasť divadelných predstavení, ktoré pravidelne sprevádzali. Divadelné predstavenia sa uvádzali vždy na Štefana na fašiangy. Hralo sa v nedeľu (fašiangovú), v pondelok a utorok, potom boli veľkolepé zábavy. V utorok „gazdovská“ - krepľová.
* Po vybudovaní Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku (1934) dostáva Stropkov dôstojný kultúrny stánok (na vtedajšie časy) a celý tento život naberá nové, intenzívnejšie dimenzie. Po druhej svetovej vojne prichádza nová generácia tvorcov kultúrneho diania v meste. Zdeno Ruman - riaditeľ banky, uvádza operetu „Dievča z prístavu“.
| |||