Fluór: Rozdiel medzi revíziami

Fluór sa v prírode vyskytuje len vo viazanej forme a to vo forme minerálov. Najrozšírenejšími minerálnymi zdrojmi fluóru sú fluorapatit[[fluórapatit]] (Ca₅(PO₄)₃F) a [[fluorit]] (CaF₂), inak nazývaný aj kazivec. Fluór sa vyskytuje aj v organizmoch stavovcov ako stavebná časť kostí a zubnej skloviny, čiže jeho význam je esenciálny pre rast a vývoj jedinca.

Priemyselná výroba fluóru je založená na Moissanovej metóde vyvinutej v roku 1886. V prvom stupni sa fluorit (CaF₂) zahrieva v prostredí koncentrovanej [[Kyselina sírová|kyseliny sírovej (H₂SO₄)]] za vzniku bezvodného fluorovodíka (HF)[[fluorovodík]]a. Fluorovodík sa zmieša s [[Fluorid draselný|fluoridom draselným (KF)]] a vytvorí hydrogéndifluorid[[Hydrogenfluorid draselný|hydrogendifluorid (KHF₂)draselný]]. Elektrolýzou hydrogéndifluoridutaveniny hydrogenfluoridu draselného sa na anóde uvoľňuje molekulárny plynný fluór (F₂) a na katóde plynný vodík. Použitím hydrogéndifluoriduhydrogenfluoridu draselného na elektrolýzu miesto fluorovodíka je výhodnejšie pre zvýšenie vodivosti elektrolytu.

: CaF₂ (s) + H₂SO₄ (aq., konc.) → 2 HF (g) + CaSO₄ (s)

: HF (l) + KF(s) → KHF₂ (aq)

: 2 KHF₂ (aql) → 2 KF (aql) + H₂ (g) + F₂ (g)

V roku 1986, pri príprave stého výročia izolácie fluóru, Karl Christe popísal a uskutočnil čisto chemickú cestu prípravy fluóru použitím [[Kyselina fluorovodíková|kyseliny fluorovodíkovej]], hexafluoromanganičitanu draselného a [[Fluorid antimoničný|fluoridu antimoničného]] pri 150 °C :

K2MnF6_ K₂MnF₆ + 2SbF₅ → 2KSbF₆ + MnF₃ + ½F₂

Zdalo by sa, že fluór je možné vyrobiť čisto chemickou cestou ale hexafluoromanganičitan je možné pripraviť jedine z elementárneho fluóru a zlúčeniny mangánu v nižšom oxidačnom stupni, napr.
: MnCl₂ + 2KCl + 3F₂ → K₂MnF₆ + 2 Cl₂
reakcia prebieha pri cca 400 °C