Karol I. (Rumunsko): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Nové biografické heslo |
|||
Riadok 33:
Po prevrate z 10. na 11. februára roku 1866 a vyhnaní [[Alexandra Ioana Cuzy]] sa [[Rumunské kniežatstvo]], ktoré bolo stále formálne súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], ocitlo na pokraji chaosu a hrozil mu rozpad. Aj napriek odporu istej časti obyvateľov a väčšiny rumunských politických elít bol dňa 20. apríla 1866 zvolený za nové knieža (''domnitor'') princ Karol Hohenzollernský, a to najmä vďaka podpore francúzskeho cisára [[Napoleon III.|Napoleona III.]], ktorý bol jeho vzdialeným príbuzným. Karol sa vydal inkognito vlakom do Rumunska, kde ho na hraniciach privítal Ion Brătianu. Spoločne sa kočiarom, keďže v tej dobe ešte Rumunsko nemalo železnice, vydali do [[Bukurešť|Bukurešti]], kde Karol dorazil 10. mája a bol privítaný búrlivými ováciami.
Po jeho príchode prijal parlament 29. júna 1866 novú ústavu, ktorá znamenala ďalší dôležitý krok na ceste Rumunska k úplnej nezávislosti. Ústava dávala možnosť reorganizácie štátu a jeho vymanenie sa z anarchie. Karol I. teda vládol ako konštitučný panovník, jeho právomoci boli obmedzené. Vo vláde sa striedali len dve strany: liberálna a konzervatívna, podľa britského modelu. Ukončenie vlády a povolanie novej bolo v právomoci panovníka.<ref>
| | meno = Lucian
| prekladatelia = Hildegard Bunčáková
| titul = Rumunsko - krajina na hranici Európy
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Kalligram]]
| rok = 2012
| isbn = 978-80-8101-651-6
| počet strán = 271
| strany = 77
}}</ref>
Keď sa Karol I. rozhodol vstúpiť na strane Ruska do rusko-tureckej vojny, prebiehajúcej v rokoch 1877 - 1878, krajina vyhlásila 10. mája 1877 nezávislosť. Rusko uznalo nezávislosť Rumunska aj tým, že oficiálne požiadalo o prechod svojej armády na bulharské územie. Vo vojne sa rumunská armáda vedená panovníkom zaslúžila o pád pevnosti Plevno ([[Pleven]]), ktorá padla 28. novembra 1877. Následný kongres predstaviteľov mocností v [[Berlín]]e v roku 1878 priniesol uznanie nezávislosti Rumunska na [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] a tiež jeho uznanie mocnosťami. Navyše bola k jeho územiu pripojená [[Dobrudža]]. Karol bol napokon 10. mája 1881 korunovaný kráľom a Rumunsko sa premenilo na kráľovstvo, čo potvrdila aj zmena ústavy v roku 1881.
V roku 1883 sa Karol I. pripojil k tajnému vojenskému paktu Nemecka, Rakúsko-Uhorska a Talianska, ktorý je známy ako [[Trojspolok]]. Dôvodom k tomuto kroku bola jeho snaha zabezpečiť ochranu Rumunska európskymi mocnosťami (Francúzsko bolo po porážke v [[prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]] slabým a nestabilným partnerom).<ref>
| priezvisko = Boia
| meno = Lucian
| prekladatelia = Hildegard Bunčáková
| titul = Rumunsko - krajina na hranici Európy
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Kalligram
| rok = 2012
| isbn = 978-80-8101-651-6
| počet strán = 271
| strany = 78
}}</ref>
[[Súbor:Carol I with his wife Elisabeth.jpg|náhľad|vpravo|Kráľ Karol I. s manželkou Alžbetou, 70-te roky 19. storočia]]
== Osobná charakteristika a jeho rodiny ==
Karol I. bol typom zodpovedného a politicky rozhľadeného panovníka, za jeho vlády Rumunsko zažívalo polstoročie hospodárskeho a kultúrneho vzostupu, zároveň sa krajina rýchlo modernizovala. V osobnom kontakte bol kráľ strohý a k podriadeným veľmi odmeraný.
| |||