Verzia z 23:30, 27. september 2018 upraviť TeslaBot (diskusia \| príspevky) Boti 142 148 editací d +portál Chémia ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:52, 12. august 2019 upraviť vrátiť Peko (diskusia \| príspevky) 44 589 editací infobox Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox Chemická zlúčenina ~~[[Súbor:Formic acid.svg\|thumb\|Kyselina mravčia - štruktúrny vzorec.]]~~ \| Názov = Kyselina mravčia '''Kyselina mravčia''' (systémový názov '''kyselina metánová''') je najjednoduchšia [[karboxylová kyselina]] (funkčný vzorec [[vodík\|H]][[uhlík\|C]][[kyslík\|O]]OH). Je dôležitým medziproduktom v prírodných biochemických dejoch, vyskytuje sa v jedoch žihadiel [[včela\|včiel]] a [[mravec\|mravcov]], odkiaľ pochádza aj jej slovenský nesystémový názov.▼ \| Obrázok = Formic-acid-CRC-MW-3D-balls.png \| Obrázok2 = Formic acid.svg \| Vzorec = HCOOH \| Synonymá = {{ubl\|kyselina metánová}} \| Vzhľad = bezfarebná kvapalina \| Molekulová hmotnosť = 46,025 g/mol \| Molárna hmotnosť = \| Teplota topenia = 8,4 °C \| Teplota varu = 100,8 °C \| Teplota sublimácie = \| Teplota rozkladu = \| Trojný bod = \| Kritický bod = \| Hustota = 1,220 g/cm<sup>3</sup> \| Rozpustnosť = \| Skupenské teplo topenia = \| Entropia topenia = \| Entropia varu = \| Entropia rozpúšťania = \| Entropia sublimácie = \| Skupenské teplo vyparovania = \| Štandardná zlučovacia entalpia = \| Štandardná entropia = \| Štandardná Gibbsová energia = \| Merná tepelná kapacita = \| Teplota vzplanutia = \| Teplota samovznietenia = \| Medze výbušnosti = \| externé dáta MSDS = \| GHS zdroj = \| piktogram GHS = \| heslo GHS = \| vety H = \| vety EUH = \| vety P = \| UE zdroj = \| piktogram UE = \| vety R = \| vety S = \| NFPA 704 = {{NFPA 704\|Horľavosť = 2\|Zdravie = 3\|Reaktivita = 1\|Ostatné =}} \| NFPA 704 zdroj = \| CAS = 64-18-6 \| UN = \| EC číslo (EINECS/ELINCS/NLP) = \| ulr = }} ▲'''Kyselina mravčia''' (systémový názov '''kyselina metánová''') je najjednoduchšia [[karboxylová kyselina]] (funkčný vzorec ~~[[vodík\|H]][[uhlík\|C]][[kyslík\|O]]OH~~HCOOH). Je dôležitým medziproduktom v prírodných biochemických dejoch, vyskytuje sa v jedoch žihadiel [[včela\|včiel]] a [[mravec\|mravcov]], odkiaľ pochádza aj jej slovenský nesystémový názov. V prírode sa okrem včiel a mravcov vyskytuje v žihadlách a uhryznutiach mnohých iných druhov hmyzu radu blanokrídlovcov. Je tiež výsledným produktom spaľovania vozidiel poháňaných alternatívnou zmesou [[metanol]]u a [[benzín]]u. V minulosti sa pripravovala [[Destilácia (chémia)\|destiláciou]] mravčích tiel. Momentálne sa ročná produkcia spomínanej kyseliny pohybuje v tisícoch ton. Používa sa pri elektrolytickom pokovovaní materiálov, pri spracovaní koží, či už pri syntéze zložitejších zlúčenín. [[Soľ\|Soli]] (a [[Ester (chemická zlúčenina)\|estery]]) kyseliny mravčej sa nazývajú '''mravčany''' alebo '''formiáty'''. Mravčanový [[ión]] má vzorec HCOO<sup>−</sup>. Řádek 11 ⟶ 58: {{projekt\|commons=Category:Formic acid}} ~~{{Portál\|Chémia}}~~ {{Chemický výhonok}} [[Kategória:Karboxylové kyseliny\|Mravčia kyselina]] [[Kategória:Mravčany\| ]]

Kyselina mravčia: Rozdiel medzi revíziami