Článkonožce: Rozdiel medzi revíziami

Telo sa skladá v najjednoduchších prípadoch (''[[Myriapoda]]'') z hlavy a takmer rovnakých článkov (segmentov), u väčšiny je však segmentácia výrazne heteronómna (články sa od seba líšia stavbou). Stavbu tela a telových príveskov odvodzujeme z hypotetického východiskového modelu, ktorý mal na každom segmente (okrem prvého článku ''akronu'' a posledného ''pygidia'') 1 pár článkovaných, s takmer stopercentnou istotou dvojvetvových [[končatina|končatín]]. Tomuto modelu sú najbližšie [[trilobity]], ale nie sú mu príliš vzdialené ani primitívne [[kôrovce]] ''Crustacea'' a [[vacnôžky]] ''Myriapoda''; druhá skupina však už má končatiny druhotne jednovetvové. Telo vyšších článkonožcov sa primárne člení na tri oddiely: [[hlava|hlavu]] (''caput''), [[hruď]] (''thorax'') a [[bruško]] (''abdomen''). Končatiny sú u podstatnej väčšiny vyvinuté len na hrudi (sú to primárne kráčavé nohy), na hlave z nich vznikajú špecializované prívesky, a na brušku zanikajú alebo prekonávajú zložitú zmenu tvaru a funkcie -– modifikáciu.

# epikutikula, tenká povrchová [[pigment (biológia)|pigmentovaná]]ovaná vrstva;

Hrúbka a mikroštruktúra týchto vrstiev a niektoré prímesové látky ovplyvňujú konečnú tvrdosť kutikuly – táto môže byť relatívne mäkká (''[[Arachnoidea]]''), ale aj pevná a tvrdá (mnohé skupiny [[hmyz]]u). Má viaceré veľmi výhodné vlastnosti – je veľmi odolná voči [[kyselina|kyselinám]] i [[zásada (chémia)|zásadám]], zabraňuje [[dehydratácia|dehydratácii]] a aj u silne „opancierovaných“ druhov je vždy dostatočne pružná. Má iba jednu nevýhodu a to že zabraňuje v [[Rast (biológia)|raste]]. Preto sa článkonožce periodicky [[zvliekanie|zvliekajú]] – väčšina len v [[larva|larválnom]] štádiu, no niektoré po celý život. Proces zvliekania riadi [[hormón]] [[ekdyzón]], ktorý produkujú párové predohrudné žľazy (''glandulae protothoracales''). Kutikula vždy obsahuje istú prímes [[uhličitan vápenatý|CaCO₃]], čo ju robí pevnejšou. Článkonožce s mäkkou kutikulou ho majú prítomný len v stopách, kým u iných skupín pozorujeme silnú (väčšina ''[[Diplopoda]]'') alebo veľmi silnú (väčšina ''Crustacea'') inkrustáciu (prestúpenie) CaCO₃. Sfarbenie kutikuly je predovšetkým pigmentové (chemické), u mnohých skupín sa však vyskytuje aj sfarbenie fyzikálne – vzniká [[interferencia (vlny)|interferenciou]] [[svetlo|svetla]] na jemných, ale často zložitých mikroskulptúrach epikutikuly. Týmto spôsobom vznikajú predovšetkým rôzne, často veľmi nápadné kovové lesky hmyzu, zriedka i [[pavúky|pavúkov]]. Pretože kutikula napriek svojej pružnosti umožňuje len veľmi obmedzený pohyb, musel proces sklerotizácie už od začiatku prebiehať paralelne so vznikom segmentácie. Výsledkom týchto fylogeneticky veľmi úspešných procesov je kutikulárny [[ektoskelet]], zložený z mnohých obrúčok a štítkov, ktoré sú spoločne nazývané [[sklerit]]y. Ektoskelet každého somitu má u [[fylogenéza|fylogeneticky]] pôvodných typov tvar obrúčky – táto sa skladá z chrbtovej časti (tergitu) a brušnej časti (sternitu), ktoré sú spojené bočným (pleurálnym) blanitým väzom. Takúto stavbu však pozorujeme pomerne zriedka (''Myriapoda'', časť ''Crustacea''), alebo iba na niektorých častiach tela (abdomen u [[šesťnožce|šesťnožcov]] ''Hexapoda''). Naopak, u mnohých skupín vznikajú zložité odvodené sklerity (najmä v ektoskelete hrudi).

# [[ocelli]] (slovensky označované nepríliš presným termínom „jednoduché očká“) sú v podstate jamkové oči, ktoré pozorujeme u ''Arachnoidea'' a ''Tracheata''. U ''Tracheata'' (okrem najprimitívnejších) sa vyskytujú len ako akcesorický orgán (hlavným zrakovým orgánom sú zložené oči), ktorý nemá schopnosť obrazového videnia; niekedy sa funkcia ocelli prirovnáva k funkcii [[expozimeter|expozimetra]] vo [[fotoaparát]]e. U ''Arachnoidea'' sú, naopak, hlavným zrakovým orgánom, no ich zrakové schopnosti sú väčšinou slabé. U pavúkov sa však v prednej časti oka vytvorila kutikulárna [[šošovka (anatómia)|šošovka]], preto ich zrak môže byť už lepší. Relatívne veľmi dobre (a to vo [[farba|farbách]]) vidia pavúky, ktoré lovia potravu pomocou [[zrak]]u (''[[Salticidae]]'', ''[[Lycosidae]]'' a i.);

* neúplná premena (hemimetabólia), pri nej vždy chýba pokojové štádium ([[kukla (zoológia)|kukla]]), pri neometabolii však už môže byť naznačené. Poznáme 4 hlavné typy neúplnej premeny:

** paurometabólia: je to vlastne postupná premena, často blízka anamérii. Larvy sa nazývajú [[nymfa (zoológia)|nymfy]], žijú spolu s imágami a živia sa tou istou potravou. Podobajú sa imágam, no chýbajú im krídla a pohlavné orgány. Paurometabolia je typická pre celú kohortu ''[[Polyneoptera]]'' a pre ve1kú väčšinu kohorty ''[[Paraneoptera]]'';

** hypermetabólia: zložitý vývin prebieha obyčajne cez 3 rôzne larválne štádiá, prvé je invázne, druhé a niekedy i tretie je [[parazitparazitizmus|parazitické]]ické. Jednotlivé larválne štádiá obyčajne oddeľuje krátkodobé pokojové štádium (pseudochrysalis). Hypermetaboliu pozorujeme u ''[[Meloidae]]'', ''[[Strepsiptera]]'', ale aj inde (chrobáky z čeľade ''[[Rhipiphoridae]]'' a niektoré parazitoidy zo skupiny ''[[Chalcidoidea]]'').

[[Súbor:Kainops invius lateral and ventral.JPG|right|thumb|[[skamenelina|Skameneliny]] vyhynutých článkonožcov -– [[trilobit]]ov]]

* oddelenie: [[bezhryzadlovce]] (''Amandibulata''/''Arachnomorpha'') -– existencia tohto oddelenia je dnes sporná

** podkmeň [[klepietkavce]] (''Chelicerata'') -– v širšom zmysle, t.j. vrátane [[nohatky|nohatiek]] (''Pantopoda'')

** podkmeň [[kôrovce]]/[[žiabrovce]] (''Crustacea''/''Crustaceomorpha''/''Branchiata'') -– pravdepodobne parafyletický taxón (lebo z vývojového hľadiska pravdepodobne zahŕňa šesťnôžky)