Multiverzum: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d pridaná Kategória:Hypotetické astronomické objekty pomocou použitia HotCat
Stagnacia (diskusia | príspevky)
Riadok 73:
===[[Fine-tuned universe]]problém ===
{{Hlavný článok|Fine-tuned universe}}
Je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/ </ref> Vychádza z pozorovania, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života, ako ich dnes chápeme. Profesor teoretickej fyziky Paul Davies hovorí: „Skutočne ohromujúca vec nie je, že život na Zemi je vyvážený na ostrí noža, ale že celý vesmír je vyvážený na ostrí noža a nastal by totálny chaos, ak by sa hociktorá prírodná „konštanta“ čo len trochu posunula.“2“<ref>Dr. 3Paul Davies, Dr. John Wheeler, Dr. David Deutsch, Dr. Dennis Sciama, Dr. Frank Tipler, Dr. Martin Rees, Dr. Michael Redhead, Dr. Brandon Carter: The Anthropic Principle. BBC science documentary video. Horizon Library, Room 8, 2058 at BBC Enterprises Ltd., London</ref> <ref>The "Fine-tuning" of the Universe. http://www.2001principle.net/2005.htm</ref> V súčasnosti je medzi fyzikmi a kozmológmi široko prijímaný náhľad, že z fyzikálneho hľadiska vesmír je „jemne-vyladený“ pre život a už niekoľko desaťročí sa vedie široká diskusia o možných príčinách tohto pozoruhodného javu.
Koncept iných vesmírov bol navrhnutý ako vysvetlenie toho, že náš vesmír ja zdá byť precízne nastavený pre uvedomelý život. Ak by existovalo mnoho vesmírov, pravdepodobne s rozdielnymi fyzikálnymi zákonmi, tak aj keď veľmi málo, tak niekoľko z nich by obsahovalo kombináciu zákonov a základných parametrov vhodných pre vznik hmoty, astronomických štruktúr, základnej rozličnosti, hviezd a planét, ktoré by mohli existovať dostatočne dlho na to, aby na nich vznikol život. Použitím slabého antropického princípu by sme mohli prísť k záveru, že my (uvedomelé bytosti) by sme existovali len v jednom z tých pár vesmírov, ktoré umožnili existenciu života s vyvinutým vedomím. A teda aj pri extrémne nízkej pravdepodobnosti bude niektorý z vesmírov mať vhodné podmienky pre život. [[Inteligentný dizajn]] ako teologický argument ako jediné vysvetlenie našej existencie preto nie je potrebný.
Táto teória je v súčasnosti jednak prijímaná, jednak kritizovaná kvôli problému jej testovateľnosti respektíve falzifikovateľnosti, ale niektorí vedci venujúci sa najnovším teóriám gravitácie dúfajú, že čoskoro by sa mohlo podariť nájsť niektoré pozitívne zistenia.1 Teória priamo nevyplýva zo súčasných fyzikálnych teórií, ale skôr z ich hypotetických až špekulatívnych rozvinutí.<ref>Davies, P.: "A Brief History of the Multiverse". New York Times. http://www.nytimes.com/2003/04/12/opinion/a-brief-history-of-the-multiverse.html?pagewanted=all</ref> Teória priamo nevyplýva zo súčasných fyzikálnych teórií, ale skôr z ich hypotetických až špekulatívnych rozvinutí.<ref> Carr B. J., Ellis G. F. R., 2008, Astronomy & Geophysics, 49, 2.29</ref>
 
==Hypotézy multivesmíru vo filozofii a logike==