Červený kláštor: Rozdiel medzi revíziami

'''Červený kláštor''' je pôvodne [[Gotika|gotický]] [[Kartuziánsky rád|kartuziánsky]] [[kláštor]], ležiaci v malebnom vyústení potoka [[Lipník (prítok Dunajca)|Lipník]] do prielomu [[Dunajec|Dunajca]] v [[Pieninský národný park|Pieninskom národnom parku]] v obci [[Červený Kláštor]] v okrese [[Kežmarok (okres)|Kežmarok]].

 

 

Červený kláštor, oficiálne Lechnický kláštor, začali budovať pravdepodobne po roku 1320 v katastrálnom území obce [[Lechnica]]. Svoje pomenovanie dostal podľa červenej farby striech kláštorných objektov. Jeho história je úzko spätá s pôsobením príslušníkov dvoch [[Rehoľa|reholí]] – [[Kartuziáni|kartuziánov]] (v rokoch 1320 – 1567) a [[Kamalduli|kamaldulov]] (v rokoch 1711 – 1782). Obe spoločenstvá patrili k najprísnejším pustovníckym reholiam. [[Mních|Mnísi]]-[[pustovník|pustovníci]] žili v klauzúre, t. j. v uzavretej časti kláštora (zo stredovekého lat. ''clausura'', t. j. ''uzavreté miesto'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=LLMAeH|url=http://clph.elte.hu/llmaeh/mklsz/keres_egyszeru_a_EN.php|vydavateľ=clph.elte.hu|dátum prístupu=2019-06-06}}</ref> od [[Latinčina|lat.]] ''clausus'', t. j. ''uzavretý''). Obývali samostatné domčeky – [[cela|cely]], pri ktorých boli záhradky. Pre príslušníkov oboch spoločenstiev platila zásada mlčanlivosti, nosili biely habit a striedmo sa stravovali.