|
== Antropické vysvetlenie ==
{{Hlavný článok|Fine-tuned universe}}
Jedno z kontroverzných vysvetlení hodnoty tejto konštanty je založené na hypotéze fine-tuned universe. Hovorí, že náš vesmír má tak nastavené rôzne univerzálne fyzikálne podmienky, že umožňujú vznik štruktúr hmoty existenciu zložitého života v ňom. Navyše tieto ležia vo veľmi úzko vymedzenom pásme z množstva možností, a ak by sa zmenili len o zanedbateľné zlomky percent, tak by vesmír neumožnil vznik a vývoj hmoty, astronomických štruktúr a života[[život]]a, ako ich dnes chápeme. Profesor teoretickej fyziky Paul Davies hovorí: „Skutočne ohromujúca vec nie je, že život na Zemi je vyvážený na ostrí noža, ale že celý vesmír je vyvážený na ostrí noža a nastal by totálny chaos, ak by sa hociktorá prírodná „konštanta“„[[konštanta]]“ čo len trochu posunula.“ <ref>The "Fine-tuning" of the Universe. http://www.2001principle.net/2005.htm</ref> Asi najvýstižnejšou fyzikálnou definíciou fenoménu[[fenomén]]u jemne-vyladeného vesmíru je: V množine možných fyzikálnych zákonov, podmienok a konštánt, je [[podmnožina]], ktorá umožňuje existenciu komplexného života veľmi malá.<ref>Barnes. L.A.: The Fine-Tuning of the Universe for Intelligent Life. 2011. http://arxiv.org/pdf/1112.4647v1 </ref> Preto je veľmi malá aj [[pravdepodobnosť]] uskutočnenia takejto možnosti a vedie mnohých fyzikov k bádaniu, aké faktory ju mohli spôsobiť. Drobné zmeny v základných fyzikálnych nastaveniach vesmíru by viedli k radikálne inému vesmíru, ktorý by zrejme neumožňoval komplexný život. Stephen Hawking k tomu poznamenal: „zákony vedy ako ich poznáme v súčasnosti, obsahujú mnoho základných čísel ako napríklad veľkosť elektrického náboja elektrónu[[elektrón]]u a pomer hmotností protónu[[protón]]u a elektrónu...Pozoruhodným faktom je, že hodnoty týchto čísel sú veľmi dobre upravené tak, aby umožnili vývoj života.“<ref>Stephen Hawking, Stručná história času. 1991</ref> Keby hodnota fyzikálnych konštánt boli iné, nemohli by existovať žiadni živí pozorovatelia, ani život našej formy vo vesmíre. Napríklad zmena o nepatrné 4% by spôsobila, že pri jadrovej fúzii vo vnútri hviezd by sa nevytvoril žiadny uhlík. Keby bolo α > 0 , 1, nedošlo by k fúzii vôbec, pretože [[gravitácia]] by neprekonala elektrostatické odpudzovanie atómových jadier.<ref>Martin Rees, 1999. Just Six Numbers, HarperCollins Publishers, ISBN 0-465-03672-4</ref>
== Numerologické vysvetlenia ==
|
