Chlp (cicavce): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d úprava citácie |
|||
Riadok 1:
'''Chlp''' alebo '''vlas''' (lat. ''pilus'') je dlhé, tenké, zrohovatené valcovité vlákno, ktoré prerastá nad povrch kože [[cicavce|cicavcov]], vrátane [[človek]]a, a pokrýva telo. Patrí medzi tzv. [[kožný derivát|kožné deriváty]] ([[prídatný orgán kože|prídatné orgány kože]]). Ide o jeden z hlavných znakov [[cicavce|cicavcov]]. Existujú aj užšie definície a podobný je termín '''srsť''' - pozri nižšie.
== Terminológia ==
Významy výrazov chlp a/alebo vlas:
* Základný je význam uvedený v úvode tohto článku.
* Niekedy (u človeka) pojem '''chlp''' ('''vlas'''; lat. ''pilus'') zahŕňa len [[sekundárne ochlpenie]], t.j. len [[vlas (hlava)|vlas na hlave]], [[riasnica|riasnicu]], [[obočie]] a jemné (detské) ochlpenie
* Niekedy je (u človeka) naopak z pojmu '''chlp''' vylúčený [[vlas (hlava)|vlas na hlave (capillus)]] (čiže sa rozoznáva vlas a chlp) a prípadne aj [[obočie]] a [[riasnica|riasnicu]].
* Niekedy (vo výrobe a podobne) sú z pojmu '''chlp''' či '''vlas''' vylúčené vlákna nazývané [[vlna]].
'''Srsť''' alebo '''vlas'''('''y
* najčastejšie: súbor či porast chlpov <small>(t.j. chlpov podľa úvodnej definície tohto článku)</small> (v užšom význame a väčšinou len u zvieracieho cicavca - t.j. u všetkých cicavcov okrem človeka) <ref>chlp. In: [[Encyclopaedia Beliana]].</ref><ref name=Pyr>srsť; vlasy. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=EA/><ref name=ZO>{{Citácia knihy | priezvisko = Gaisler | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Zima | meno2 = Jan | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Zoologie obratlovců | vydanie = 3., přepracované | vydavateľ = | miesto = | rok = | počet strán = 693 | url = | isbn = 978-80-200-2702-3 | kapitola = | strany = 517-518| jazyk = }}</ref><ref name=MEB/><ref>srst. In: Technický naučný slovník Pr-Š, 1963, S. 519</ref>
* časť súboru či porastu chlpov majúca (okrem iného) tepelnoizolačnú funkciu (t.j. okrem rôznych špecializovaných chlpov, napr. hmatových pri nose psa)
* časť súboru či porastu chlpov vyčnievajúca nad pokožku
* [[pesík]]y (ako opak podsád)
Okrem toho pojem '''srsť''' ('''chlp''', '''vlas''') niekedy nezahŕňa ostne (оstne majú napr. ježkovia, dikobrazy a pod.)
== Typy ==
Medzi typy chlpov (vlasov, srsti) podľa tvaru a funkcie patria<ref name="Orszaghova"/><ref name=hair>{{cite book|url=|first1=George A.|last1=Feldhamer|first2=Lee C.|last2=Drickamer|first3=Stephen H.|last3=Vessey|first4=Joseph H.|last4=Merritt|first5=Carey|last5=Krajewski |year=2007|title=Mammalogy: Adaptation, Diversity, Ecology|edition=3|location=Baltimore|publisher=Johns Hopkins University Press|isbn=978-0-8018-8695-9|oclc=124031907}}</ref>{{rp|99}}<ref name=ZO/><ref name=Pyr/>:
* hlavné typy:
** [[kontúrová srsť]] (=[[оbrysová srsť]], [[srstica|srstice]], [[pesík]]y, vlastná srsť) - kryje telo, môžu plznúť po dosiahnutí určitej dĺžky
** [[podsrstie]] (=[[podsada]], [[vlnka]]) – je pod kontúrovou srsťou, funguje ako tepelná izolácia a hydroizolácia, delí sa na [[vlník]]y a [[osiník]]y,
* špecializované typy:
** [[Vlna (pokryv tela)|vlna]] – je to kontúrová srsť, mäkkosťou pripomína podsrstie, má rôznu dĺžku.
** [[riasnica|riasnice]] - na očiach
** [[vlásie]] - chlpy z konskej hrivy alebo konského (či hovädzieho) chvosta
** [[vibris]]y (=hmatové chlpy, sínusové chlpy, hmatové brvy) – sú zmyslové chĺpky a najčastejšie sú to fúzy pri papuli
** [[štetina|štetiny]] – dlhé hrubé tvrdé pesíky (napr. [[sviňa domáca]])
** [[ostne]] (=ihlice) – sú tuhé ochranné chlpy používané na obranu (napríklad [[jež]], [[dikobraz]])
** výnimočne: [[roh]]y typické pre nosorožce
U človeka môžeme rozlíšiť tieto typy chlpov (vlasov) <ref name=Pyr/><ref name=EA/>:
* [[primárne ochlpenie]] (=[[primárne ovlasenie]], [[prvotné ochlpenie]], [[lanúgo]]) - pokrýva telo plodu v maternici do 7. mesiaca
* [[sekundárne ochlpenie]] (= [[sekundárne ovlasenie]], [[druhotné ochlpenie]], [[detské ochlpenie]]) - jemné telesné ochlpenie, vlasy na hlave, obočie, riasnice, u žien toto ochlpenie pretrváva celý život
* [[terciárne ochlpenie]] ([[terciárne ovlasenie]]) - silné chlpy objavujúce sa až v puberte, patria sem chlpy v podpazuší, ohanbí, fúzy, bradu, chlpy na hrudi, na chrbáte, na končatinách, chĺpky v nose, vo vonkajšom zvukovode a hmatové chĺpky
== Stavba ==
Riadok 43:
** [[kutikula vlasu]] - tvorí povrch vlasov a je vytvorená z plochých, zrohovatených buniek.
Farbu vlasov spôsobujú pigmenty eumelanín a feomelanín kôrovej vrstvy. Vzduchové bublinky spôsobujú sivú až bielu farbu vlasov.
Do vlasového vačku pri vstupe na povrch kože vyúsťuje mazová žľaza. Prostredníctvom nervových spletí okolo vlasovej cibuľky sa vlasy a chlpy zúčastňujú na hmatovom vnímaní.
==Charakteristika ==▼
▲== Charakteristika ==
[[Súbor:Opossum fur.jpg|náhľad|Srsť [[vačicovité|vačice]].]]
Srsť sa skladá primárne z kombinácie dlhých, silných a mastných srstíc (pesíkov) na vrchnej časti a krátkeho, jemného podsrstia (podsady) pod nimi<ref name="Orszaghova">{{Citácia knihy
Řádek 66 ⟶ 65:
| počet strán = 343
| strany = 266
}}</ref>.
=== U zvieracích cicavcov <ref>{{preklad|en|fur|907650624}}</ref> ===
Srsť cicavcov má mnoho využití: ochrana, zmyslové vnímanie, izolácia proti vode a kamufláž, pričom primárnym využitím je termoregulácia.<ref name=dawson2014>{{cite journal|last=Dawson|first=T. J.|last2=Webster|first2=K. N.|last3=Maloney| first3=S. K.|year=2014|title=The fur of mammals in exposed environments; do crypsis and thermal needs necessarily conflict? The polar bear and marsupial koala compared|journal=Journal of Comparative Physiology B|volume=184| issue=2|pages=273–284|doi=10.1007/s00360-013-0794-8|pmid=24366474}}</ref>Srstice fungujú ako izolácia proti vode a podsrstie pôsobí ako izolačná prikrývka, ktorá udržuje zviera v teple.<ref>{{Cite news|url=https://www.britannica.com/topic/fur-animal-skin#ref114471|title=Fur {{!}} animal skin|work=Encyclopedia Britannica|access-date=2018-10-30|language=en}}</ref> Chlpy sú kožný [[rohovina|rohovinový]] derivát.<ref name="Orszaghova"/>
Řádek 83 ⟶ 82:
=== U človeka {{chýba zdroj}}===
Základ vlasu vzniká tak, že časť zárodkovej vrstvy pokožky (''stratum germinativum epidermis'') vrastie do hĺbky zamše (''corium'') a vytvorí základ vlasovej cibuľky (''bulbus pili''), v nej sa tvorí malé vyklenutie, do ktorého vrastie väzivo mezenchýmového pôvodu a vytvorí (??)vlasovú cibuľku.
Vlas rastie tvorbou a rohovatením buniek vo vlasovej cibuľke. Cez epitelový [[vlasový vačok]] (''foliculus pili'') rastie vlas smerom na povrch kože.
Vlasy majú rôznu dĺžku od 0,5 až po 150 cm a výnimočne aj viac. Hrúbka vlasov kolíše medzi 0,05 mm až po 0,6 mm. Vlasy sú na celom povrchu tela s výnimkou dlaní, stupají, bočných plôch prstov, nechtov, pier, žaluďa, predkožky dráždca a pošvy. Hustota, hrúbka aj dĺžka vlasov je individuálna.
== Zdroje==
{{referencie}}
{{Vlákna}}▼
[[Kategória:Krycia sústava]]▼
[[Kategória:Prírodné vlákna]]▼
[[Kategória:Anatómia cicavcov]]▼
[[Kategória:Živočíšne produkty]]▼
== Pozri aj ==
Řádek 104 ⟶ 97:
{{projekt}}
▲{{Vlákna}}
▲[[Kategória:Krycia sústava]]
▲[[Kategória:Prírodné vlákna]]
▲[[Kategória:Anatómia cicavcov]]
▲[[Kategória:Živočíšne produkty]]
[[Kategória:Anatómia cicavcov]]
|