Verzia z 12:20, 18. február 2019 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 859 editací d Revízia 6794386 používateľa 213.215.118.194 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 08:06, 1. október 2019 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací cat Ďalšia úprava →
Riadok 9: ==Rozšírenosť == V súčasnosti existuje vyše 150 písiem (abecied) zostavených na základe latinky: 40 európskych, vyše 30 ázijských, asi 40 afrických, viac ako 20 amerických a viac ako 10 oceánskych. Spolu všetky tieto abecedy používa približne 30 % obyvateľstva Zeme. Počet abecied na latinskom základe stále rastie. Okrem toho sa latinkou zapisujú aj umelé jazyky ([[esperanto]], [[ido]], [[interlingua]] ...). Slúži aj ako základ pre [[Medzinárodná fonetická abeceda\|IPA]] a napr. pre čínsky [[pchin-jin]]. Latinskú abecedu používajú tak románske jazyky ([[francúzština]], [[španielčina]], [[taliančina]], [[portugalčina]], [[rumunčina]], [[katalánčina]]...), ako aj germánske ([[angličtina]], [[nemčina]], [[holandčina]]...) a západoslovanské jazyky ([[poľština]], [[čeština]], [[slovenčina]]) a veľa iných, neindoeurópskych jazykov ([[vietnamčina]], [[jávčina]], [[turečtina]], [[swahilčina]], [[filipínčina]]...). [[Súbor:Latin alphabet world distribution.svg\|thumb\|left\|350px\|Rozšírenie latinky vo svete, tmavozelená je s úradným jazykom v latinke a svetlozelená s jazykmi aj v latinke aj iným (napr. cyrilika, azbuka ...)]] ==Písmená == Archaické latinské písmo (presnejšie archaická kapitála) obsahovalo 21 písmen: [[A]] [[B]] [[C]] [[D]] [[E]] [[F]] [[Z]] [[H]] [[I]] [[K]] [[L]] [[M]] [[N]] [[O]] [[P]] [[Q]] [[R]] [[S]] [[T]] [[V]] [[X]].<ref name="EA">abeceda latinská. In: ''Encyklopedie antiky'' / Zpracoval kolektiv za vedení Ludvíka Svobody. 1. vyd. Praha: Academia, 1973. 741 s. s. 31. (po česky)</ref> Chýbalo teda [[G]], [[J]], [[U]], [[W]] a [[Y]], písmená U a V, I a J sa začali dôsledne rozlišovať až v 17. storočí.<ref name="EA" /> Od 1. stor. pred Kr. do stredoveku písmo obsahovalo 23 písmen (pribudlo G a Y). Od stredoveku bolo písmen 26 (pribudlo J, W a U). Do niektorých národných abecied (napríklad v talianskej, poľskej, maďarskej, fínskej, estónskej, lotyšskej, litovskej) neprešlo všetkých 26 písmen. Na druhej strane však tieto a iné jazyky používajú okrem samotných písmen jednak zložky (digrafy (napr. slovenské CH), trigrafy (napr. nemecké SCH) atď.) a jednak diakritické znamienka (pozri aj nižšie). Riadok 25: == Pôvod == Písmo je nesporne odvodené zo západogréckeho písma. Vidno to na zhode latinskej abecedy so západogréckou, najmä na používaní písmena chí vo význame [ks], neprítomnosti písmen ksí a ómega a prítomnosti písmen vau (digamma), koppa v obidvoch týchto abecedách, ako aj na podobnosti tvaru latinských písmen C, D, I, P, R, S, V so západogréckymi ekvivalentami. Zo západogréckej abecedy do najstaršieho latinského písma neboli prevzaté len písmená théta, fí a psí. Éta bola do latinského písma prevzatá s archaickým znením [h], písmeno ypsilon v zmenenom význame [u] — – [v]. Otázne zostáva, či bolo západogrécke písmo prevzaté priamo od gréckych kolonistov v Itálii alebo nepriamo cez etruské písmo. V prospech priameho prevzatia hovorí existencia písmen O, B, D, K, Q v najstaršom latinskom písme, pričom v etruských nápisoch sa tieto písmená nevyskytujú. Na druhej strane v najstarších etruských abecedách tieto písmená zastúpené boli. V prospech etruského pôvodu hovorí fakt, že do 4. storočia pred Kr. sa používalo v latinskom písme písmeno C vo význame [g] aj [k], čo by bola prax prirodzená pre Etruskov, ktorí nerozlišovali hlásky k a g, a zároveň to bola prax neprirodzená (ale napriek tomu ako vidno prítomná) u Rimanov, pretože títo tieto hlásky rozlišovali. Druhým argumentom v prospech etruského pôvodu ja fakt, že hoci v latinskom jazyku mal protiklad krátkych a dlhých samohlások fonologický význam, a hoci toto rozlišovanie je prítomné v západogréckej abecede, v latinskom písme nebolo (spočiatku) prítomné, čo by bolo prirodzené pre Etruskov, pretože tí dĺžky nerozlišovali. ==Vývoj latinského písma == Riadok 34: C, písmeno K sa používalo už len niekoľkých prípadoch a písmeno Q sa začalo používať v spojení s písmenom U. V roku 312 pred Kr. bolo z abecedy vylúčené nepotrebné písmeno Z. V 3 stor. pred Kr. naopak pribudlo nové písmeno G pre hlásku [g]. Stopy po tejto premene sa zachovali v skratkách rímskych mien (C = Gaius, Cn = Gnaeus). Od teraz už písmeno C znamenalo len [k]. V 2. až 1. storočí pred Kr. vznikla vďaka vplyvu gréčtiny snaha vrátiť do jazyka písmená pre grécke zvuky. Preto sa do latinskej abecedy vrátilo Z (umiestnili ho ~~tentokrát~~tentoraz na koniec abecedy) a Y (Y bolo potrebné na zápis gréckeho [ü]; takisto je zaradený na koniec abecedy). Neskôr písmeno Y stratilo význam zápisy gréckej hlásky a začalo označovať i. Bolo to jednak preto, lebo v latinskom jazyku hláska ü nebola, a jednak preto, že v neskorogréckom jazyku sa zmenila na hlásku i. Grécky vplyv sa prejavil aj tým, že grécke aspirované spoluhlásky sa začali zapisovať skupinami písmen PH, CH, TH a RH. Od 2. storočia sa dĺžka niekedy označovala zdvojením. Od prelomu letopočtov sa dĺžka niekedy označovala apexom, teda zvislou čiarkou. V čase zániku Západorímskej ríše latinské písmo existovalo v štyroch základných grafických variantoch: ~~<br />~~▼ ● kapitálky (na monumentálnych nápisoch),~~<br />~~▼ ● unciála (majuskulné písmo používané v literatúre), ~~<br />~~▼ ● polounciála (prechodné písmo k minuskulnému, používané v literatúre), ~~<br />~~▼ ● kurzívy (staršie — – majuskulné a mladšie — – minuskulné, používali sa v úradnej, obchodnej a bežnej korešpondencii).▼ So sťahovaním národov vznikli tzv. národné písma, čo je v súvislosti s latinkou termín pre ranostredoveké písma používané v Španielsku, Taliansku, vo Francúzsku, v Írsku a Anglicku. ▼ ▲V čase zániku Západorímskej ríše latinské písmo existovalo v štyroch základných grafických variantoch: <br /> ▲● kapitálky (na monumentálnych nápisoch),<br /> ▲● unciála (majuskulné písmo používané v literatúre), <br /> ▲● polounciála (prechodné písmo k minuskulnému, používané v literatúre), <br /> ▲● kurzívy (staršie — majuskulné a mladšie — minuskulné, používali sa v úradnej, obchodnej a bežnej korešpondencii). V roku 789 sa v celej ríši Karola Veľkého zaviedlo tvarovo nové, zreteľné, elegantné a okrúhle písmo, ktoré dostalo pomenovanie [[karolovská minuskula]]. Toto písmo postupne šírilo aj v Taliansku a (od 11. stor.) aj v Anglicku. ▼ V 12.- – 13. storočí vzniká tzv. [[gotické písmo]], ktoré síce zaniklo s koncom stredoveku, ale ktorého nemecké varianty (švabach, fraktúra a pod.) prežili až do polovice 20. storočia, Písmo sa vyznačuje tým, že je hranatejšie, lomené, početné.▼ ▲So sťahovaním národov vznikli tzv. národné písma, čo je v súvislosti s latinkou termín pre ranostredoveké písma používané v Španielsku, Taliansku, vo Francúzsku, v Írsku a Anglicku. V stredoveku ešte do latinskej abecedy pribudli písmená J a W a písmeno V bolo ~~"rozdelené"~~„rozdelené“ na písmená V a U podľa výslovnosti.▼ ▲V roku 789 sa v celej ríši Karola Veľkého zaviedlo tvarovo nové, zreteľné, elegantné a okrúhle písmo, ktoré dostalo pomenovanie [[karolovská minuskula]]. Toto písmo postupne šírilo aj v Taliansku a (od 11. stor.) aj v Anglicku. Od renesancie, t. j. od 14.~~—16~~ – 16. storočia, latinské písmo znova nadobúdalo zaoblené tvary. Toto nové písmo nazývame [[humanistické písmo]] (alebo renesančné písmo). Vzniklo z činnosti talianskych▼ ▲V 12.-13. storočí vzniká tzv. [[gotické písmo]], ktoré síce zaniklo s koncom stredoveku, ale ktorého nemecké varianty (švabach, fraktúra a pod.) prežili až do polovice 20. storočia, Písmo sa vyznačuje tým, že je hranatejšie, lomené, početné. ▲V stredoveku ešte do latinskej abecedy pribudli písmená J a W a písmeno V bolo "rozdelené" na písmená V a U podľa výslovnosti. ▲Od renesancie, t. j. od 14.—16. storočia, latinské písmo znova nadobúdalo zaoblené tvary. Toto nové písmo nazývame [[humanistické písmo]] (alebo renesančné písmo). Vzniklo z činnosti talianskych humanistov. Rýchlo sa šírilo z Talianska do iných európskych krajín. Toto písmo je už blízke súčasnej latinke. Od druhej polovice 15. storočia sa popri humanistických písmach vyvíjali aj [[novogotické písma]]. V období renesancie sa zavŕšilo aj rozdelenie písma na veľké a malé písmená. Řádek 75 ⟶ 73: ==Veľké a malé písmená == Od renesancie sa začali rozlišovať veľké a malé písmená. Veľké sú odvodené od rímskej kapitály a unciály a malé od karolínskej minuskuly. V dôsledku týchto rozdielnych zdrojov má v súčasnej latinke až 13 z 26 písmen (a, b, d, e, f, g, h, l, m, n, q, r, t) rozdielne veľké a malé písmeno, pri i, j je rozdiel iba v bodke. ~~e, f , g, h, l, m, n, q, r, t) rozdielne veľké a malé písmeno, pri i, j je rozdiel iba v bodke.~~ Od renesancie sa veľké písmená systematicky používajú na vyznačenie začiatku viet; ich použitie na iných miestach (napríklad na vyznačenie vlastných mien) závisí od pravopisu daného jazyka. Řádek 82 ⟶ 79: ===Historické delenie === * [[latinské písmo archaického obdobia]] (do 2 stor. pred Kr.) * [[latinské písmo rímskeho obdobia]] (do 4. stor. po Kr.) * [[stredoveké latinské písmo]] v širšom zmysle Řádek 99 ⟶ 96: [[archaická kapitála]] [[rímske všedné klasické písmo]] [[rímske monumentálne písmo]] – t. j. [[capitalis quadrata]] a [[capitalis rustica]] [[staršia rímska kurzíva]] *[[rímska unciála]] Řádek 160 ⟶ 157: \| počet strán = 358 \| edícia = Malá moderná encyklopédia \| strany = 251- – 267 }} {{Latinka}}

Latinské písmo: Rozdiel medzi revíziami