Karlova univerzita: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
d náležitosti cit., wl., ext.o., typografia; ten tvar (Karlova univerzita), pokiaľ je definitívne primárny, bude treba zapracovať aj na ďalších miestach - fakulty, kat., ostatné výskyty
Riadok 1:
[[Súbor:Praha, Staré Město, Univerzita Karlova II EX.JPG|thumb|upright=1.4|Historické jadro Karolina s Veľkou aulou]]
 
'''Karlova univerzita'''<ref>[Karlova univerzita In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Encyclopaedia Beliana | url = https://beliana.sav.sk/heslo/karlova-univerzita beliana.sav.sk]| vydavateľ = Slovenská akadémia vied | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-02 | miesto = Bratislava}}</ref> (po česky '''Univerzita Karlova''', skratka '''UK''') je najstaršia univerzita v strednej Európe a popredná česká vysoká škola. V súčasnosti sa skladá zo 17 fakúlt, väčšina ktorých sídli v [[Praha|Prahe]], dve fakulty v [[Hradec Králové|Hradci Králové]] a jedna v [[Plzeň|Plzni]], ďalej z štyroch vysokoškolských ústavov, piatich ďalších pracovísk a piatich celouniverzitných účelových zariadení.
 
== Založenie ==
Řádek 9 ⟶ 10:
Univerzita bola založená ako úplná, t. j. vtedy so všetkými štyrmi fakultami – prípravnou fakultou [[sedem slobodných umení|slobodných umení]] (dnešnou filozofickou) a pokračovacími fakultami: právnickou, lekárskou a teologickou.
 
Akademická obec univerzity bola rozdelená na štyri tzv. univerzitné národy: český, bavorský, saský a poľský. V roku [[1403]] bolo na univerzite zakázané šíriť učenie [[Ján Viklef|Johna Wyclifa]], ktoré získavalo stále väčšiu popularitu. V roku [[1409]] upravil kráľ [[Václav IV.]] [[Kutnohorský dekrét|Kutnohorským dekrétom]] rozhodovacie právomoci v prospech českého národa, čo viedlo k odchodu niektorých profesorov a študentov na univerzitu v Lipsku.
 
== Názov ==
Pražská univerzita pôvodne žiadny názov nemala. Čoskoro sa však vžil názov ''Univerzita Karlova'' (Universitas Carolina). Po (nútenom) spojení [[Karolinum|Karolina]] a [[Klementinum|Klementina]] bola univerzita roku [[1654]] premenovaná na ''Univerzitu Karlo-Ferdinandovu'' (Universitas Carolo-Ferdinandea). V roku [[1882]] sa zákonom č. 24/1882 r. z. rozdelila na dve časti. Jedna sa nazývala „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a druhá „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“.
 
Zákon č. 135/1920 Zb. z. a n., o pomere pražských univerzít, sa potom v § 1 al. 2 stanovilo: „Mená oboch pražských univerzít, ustanovené zákonom zo dňa [[28. februárafebruár]]a [[1882]], č. 24 r. z.: „Česká univerzita Karlo-Ferdinandova“ a „Nemecká univerzita Karlo-Ferdinandova“ sa rušia. Českej univerzite vracia sa meno „Univerzita Karlova“. O názve nemeckej univerzity rozhodne sa zvláštnym zákonom.“ Tak sa potom aj stalo    nemecká univerzita sa až do roku [[1945]] nazývala ''Deutsche Universität zu Prag'' (zanikla na základe zákona č. 122/1945 Zb.)
 
Podľa zákona č. 172/1990 Zb. sa univerzita od roku [[1990]] nazýva „Univerzita Karlova v Praze“; zákon č. 111/1998 Sb. toto meno potvrdil.
Řádek 21 ⟶ 22:
UK pripravuje odborníkov pre širokú oblasť humanitných vied, prírodných vied a vied o umení, ďalej teológov, fyzikov a matematikov, právnikov, diplomatov, lekárov, farmaceutov, filológov, tlmočníkov a prekladateľov, knihovníkov, žurnalistov, učiteľov a i. špecialistov a pracovníkov.
 
Univerzita mala v roku [[2012]] okolo 53 000 študentov (z toho cca 8 000 doktorandov) študujúcich v približne 300 študijných programoch, ktoré zastrešovali dovedna 642 odborov. Počet študentov KarolovejKarlovej univerzity predstavuje približne šestinu všetkých vysokoškolských študentov v [[Česko|Česku]]. Študenti-cudzinci predstavovali v roku [[2011]] asi 18 % študujúcich UK. Študentov so občianstvom Slovenskej republiky bolo 7 % (t. j. približne 3 700). Akademických pracovníkov mala univerzita v roku [[2012]] takmer 4 500.<ref>http://cuni.cz/UK-4055.html</ref>
 
Finančné výnosy univerzity v roku [[2011]] dosahovali čiastku 8,4 miliardy českých korún.<ref>http://cuni.cz/UK-4054.html#9</ref>
 
Svojej akademickej obci univerzita tiež poskytuje viacero podporných služieb (ubytovanie, stravovanie, knižnice, vydavateľstvo, IT).
 
== Slávni absolventi ==
* [[Jozef Kvasnica]] (1930{{--}}1992) jadrový fyzik, profesor KarolovejKarlovej univerzity na Katedre jadrovej fyziky
* [[Edvard Beneš]] (1884{{--}}1948), sociológ, druhý prezident Česko-Slovenska
* [[Bernard Bolzano]] (1781{{--}}1848), matematik a filozof
Řádek 35 ⟶ 36:
* [[Eduard Čech]] (1893{{--}}1960), matematik
* [[Carl Ferdinand Cori]] (1896{{--}}1984), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
* [[Gerty CoriCoriová]] (1896{{--}}1957), biochemik, nositeľ Nobelovej ceny
* [[Josef Dobrovský]] (1753{{--}}1829), filológ a historik
* [[Jaroslav Heyrovský]] (1890{{--}}1967), chemik, nositeľ Nobelovej ceny
* [[Milada Horáková]] (1901{{--}}1950), politička a obeť justičnej vraždy
* [[Bohumil Hrabal]] (1914{{--}}1997), spisovateľ
* [[JanJán Hus]] (1369{{--}}1415), náboženský mysliteľ a reformátor
* [[Jan Janský]] (1873{{--}}1921), objaviteľ krvných typov
* [[Franz Kafka]] (1883{{--}}1924), spisovateľ
* [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I. Habsburský]] (1887{{--}}1922), posledný rakúsky cisár
* [[Egon Erwin Kisch]] (1885{{--}}1948), spisovateľ a novinár
* [[Luboš Kohoutek]] (* 1935), astronóm
* [[Jaromír Korčák]] (1895{{--}}1989), geograf, demograf a štatistik
* [[Milan Kundera]] (* 1929), spisovateľ
* [[Jan Marek Marci]] (1595{{--}}1697), doktor
* [[George Placzek]] (1905{{--}}1955), fyzik
Řádek 53 ⟶ 54:
* [[Jan Evangelista Purkyně]] (1787{{--}}1869), fyziológ
* [[Miloš Sovák]] (1905{{--}}1989), lekár, pedagód
* [[Leoš Středa]] (* 1963), lekár, pedagóg, spisovateľ
* [[Ota Šik]] (1919{{--}}2004), ekonóm
* [[Ferdinand Stoliczka]] (1838{{--}}1874), paleontológ
Řádek 61 ⟶ 62:
 
== Organizačná štruktúra ==
 
=== Fakulty ===
* Katolícka teologická fakulta
Řádek 81 ⟶ 83:
 
=== Ďalšie súčasti ===
 
==== Vysokoškolské ústavy ====
* Ústav dejín UK a Archív UK
Řádek 101 ⟶ 103:
* Správa budov a zariadení
* Športové centrum
 
== Referencie ==
{{referencie}}
 
== Literatúra ==
Řádek 106 ⟶ 111:
* Čornejová, I. (ed.): ''Dějiny Univerzity Karlovy II (1622-1802)''. Karolinum, Praha 1995. ISBN 978-80-7184-050-3
* Havránek, Jan (ed.): ''Dějiny Univerzity Karlovy III (1802-1918)''. Karolinum, Praha 1997. ISBN 80-7184-320-2
* Pousta, Z. - Havránek, J.: ''Dějiny Univerzity Karlovy IV (1918-1990)''. Karolinum, Praha 1998. ISBN 80-7184-539-6
* Varsik, B.: Slováci na pražskej universite do konca stredoveku. In: ''Sborník filosofickej fakulty University Komenského v Bratislave'', 1926, roč. IV, č. 45 (7).
 
== Odkazy ==
<references />
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.cuni.cz www.cuni.czOficiálna stránka] – Oficiálne stránky
* [http://www.cuni.cz/UK-1391.html Zakládací listina Univerzity Karlovy ze 7. dubna 1348] (český text)
* [http://cupress.cuni.cz/cgi-bin/caroshow/recenze/r4.htm#sktf Recenzia historickej práce obhajujúcej dátum 1347]
 
[[Kategória:Karolova univerzita| ]]