McDonnell F2H Banshee: Rozdiel medzi revíziami

Výzbroj nového stroja bola ťažšia a pozostávala zo štyroch kanónov M3 Hispano kalibru {{mm|20|m}}. Tie sa už nenachádzali hore, ale dolu pod nosom, pretože úsťový záblesk kanónov Phantomu mal tendenciu počas nočnej paľby oslepovať pilota. Každý z kanónov mal zásobu 150 nábojov. Hlavný podvozok sa zasúval do krídla smerom von, nie smerom dovnútra. Predný podvozok sa dal sklopiť k zemi, čo dostalo lietadlo do „kľačiacej“ konfigurácie (oporu tvorili ešte dve malé naťahovacie kolesá). Podstatou tohto konštrukčného prvku bolo, aby sa uľahčil servis a umožnilo tesnejšie uloženie zaparkovaných lietadiel na palube lodi. Kryt kabíny bol vylepšený, ale stále sa otváral zasunutím smerom dozadu. Pilot sedel na vystreľovacom sedadle, vyvinutom spoločnosťou McDonnell, ktoré sa konštrukčne podobalo na prvé verzie od britskej firmy Martin-Baker (katapultovacie rukoväte sa nachádzali vzadu nad opierkou hlavy). Samozrejme, väčší XF2D-1 potreboval aj silnejší pohon ako Phantom, a tak bol prototyp vybavený dvoma motormi Westinghouse J34-WE-22. Každý z nich mal ťah 13,3 kN, čo bolo takmer dvakrát toľko ako u pohonných jednotiek J-30. Vnútorná zásoba paliva bola 3 320 litrov.

 

 

Aj napriek tomu bolo už v tej dobe zrejmé, že F2H-1 je len dočasný variant. Slúžil v podstate len na výcvik pilotov a námorníctvo už v auguste 1948 objednalo vylepšený „'''F2H-2'''“. Ten mal na prvý pohľad rovnaký vzhľad ako F2H-1, ale bol o 36 centimetrov dlhší, čím sa zvýšila kapacita paliva o 670 litrov. Ku každému krídlu bola pripevnená prídavná palivová nádrž s objemom 757 litrov. Tieto zmeny zvýšili celkovú zásobu paliva na 5510 litrov. Kvôli vyššej hmotnosti bolo krídlo zosilnené a mierne roztiahnuté. Pohon zabezpečovali výkonnejšie motory J34-WE-34 s ťahom 14,4 kN. Od schémy sklopného predného podvozku sa upustilo, pretože sa to v praxi príliš neosvedčilo. Zatiaľ čo F2H-1 mal len kanónovú výzbroj, u F2H-2 pribudli pod krídlami štyri závesníky (dva pod každým krídlom). To umožňovalo lietadlu niesť štyri bomby s hmotnosťou {{kg|112}} alebo dve bomby s hmotnosťou {{kg|225}}. Dodávky F2H-2 sa začali v roku 1949 a celkovo bolo vyrobených 364 lietadiel tohto typu. F2H-2 sa tak stala najpočetnejšou verziou rodiny Banshee. Následne boli vyvinuté tri ďalšie verzie, odvodené z F2H-2.

 

 

 

 

Väčšina lietadiel F2H-2 bola v typickej námornej modrej farbe. Piloti mali tieto stroje radi, pretože na svoju dobu mali dobrý výkon, dobrú ovládateľnosť, boli veľmi odolné a spoľahlivé. Na prúdové lietadlo mali dobrý dole a piloti sa naučili ho ešte predĺžiť letom na jednom motore.<ref>[https://www.navalaviationmuseum.org/aircraft/fh-1-phantom/ FH-1 Phantom]</ref>