Martin Luther: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace Značky: školská IP vizuálny editor |
d Revízia 6924235 používateľa 87.197.73.209 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
||
Riadok 25:
Skúsenosti s rozporom medzi svojím svedomím, vychádzajúcim zo štúdia [[Biblia|Biblie]], oficiálnym učením vtedajšej cirkvi a jej praxou vedú Luthera vo [[Wittenberg]]u [[31. október|31. októbra]] [[1517]] k uverejneniu 95 téz, určených pre akademickú diskusiu, ktoré najmä kriticky reagovali na prax udeľovania [[Odpustky|odpustkov]]. Lutherov spor o odpustky sa stal predmetom širokého záujmu. Len vďaka priazni, ktorú mu preukázal jeho zemepán – saské knieža [[Fridrich III. (Sasko)|Fridrich Múdry]], nestihol Luthera podobný osud ako Jána Husa. Unikol pápežskej kliatbe i cisárskemu odsúdeniu (Pápež [[Lev X.]] vydal v roku [[1515]] [[bula|bulu]] o predaji odpustkov pre stavbu [[Chrám svätého Petra|svätopeterského chrámu]] v [[Rím]]e). Tézy, ktoré sa bez vedomia Luthera rýchlo rozšírili, vyvolali kvôli vtedajšej všeobecnej nespokojnosti s cirkvou veľký ohlas. Oficiálne miesta spočiatku reagujú na obvinenie Luthera z [[kacírstvo|kacírstva]] [[dominikáni|dominikánmi]] veľmi zdržanlivo, Luther je totiž chránencom [[Sasko|saského]] [[kurfirst]]a Fridricha Múdreho. Namiesto toho, aby šiel do Ríma, kam ho predvolali, presadil kurfirst, aby Luthera vypočul kardinál Kajetán v [[Augsburg]]u ([[1518]]). Ten Lutherovi pohrozil kliatbou. Aby sa Luther vyhol hroziacemu zatknutiu, utiekol v noci z 20. na 21. októbra 1518 z Augsburgu.<ref>Volkmar Joestel: ''Martin Luther. Rebell und Reformator. Biographien zur Reformation'', Drei-Kastanien-Verlag (8. Auflage 2005), S. 24</ref>
V roku [[1519]] sa zúčastnil rozpravy s Eckom v [[Lipsko|Lipsku]], v ktorej popiera neomylnosť pápeža a [[koncil]]ov. 1. februára 1520 pápež vymenúva komisiu na prípravu buly, ktorá má zakročiť proti Lutherovi. Pápež Lev X. ju podpisuje 15. júna [[1520]]. Jej názov je ''Exsurge Domine'' a oficiálne v nej Lutherovi hrozí kliatbou. Bula obsahuje 41 bodov opisujúcich Lutherove "omyly" a ten ich má podľa každého jedného bodu odvolať do 60 dní. Luther však vydáva nové reformačné spisy, v ktorých svoje názory ďalej obhajuje. Rok 1520 je pre Lutherovu literárnu činnosť mimoriadne plodný. Uverejňuje 30 spisov, medzi nimi najhlavnejšie: Reč o dobrých skutkoch;
Lutherove myšlienky sa medzitým lavínovito šírili a stretávali sa v celej krajine s búrlivým prijatím. Od radikálnych prejavov priaznivcov nového učenia sa Luther od začiatku ostro dištancoval. V roku [[1522]] sa vrátil do Wittenbergu, aby zastavil [[obrazoborectvo]]. Kázal o otázkach učenia, o [[Omša (bohoslužba)|omši]], [[celibát]]e, obrazoch, [[spoveď|spovedi]]. Jeho kázne pôsobili upokojujúco, no bol stále pod hrozbou wormského ediktu. Keď sa v roku [[1525]] sedliaci v mene jeho evanjelia vzbúrili postavil sa proti nim a súhlasil s krvavým potlačením vzbury zo strany kniežat, ktorých vyzýva: „Milované kniežatá, osloboďte nás, pomôžte nám, majte zmilovanie nad týmto úbohým ľudom, prebodnite, udrite, zabite pokiaľ môžete… Anarchista nie je hodný vysvetľovania, pretože ich neprijíma. Tvrdou rukou musíte odpovedať týmto ľuďom!“.
|