Bitýnia: Rozdiel medzi revíziami

Pridaný 1 bajt ,  pred 2 rokmi
(wikilinky)
(→‎Dejiny: opr)
Pôvodní obyvatelia Bitýnie boli pravdepodobne tráckeho pôvodu a je možné, že ich sem z [[Grécko|Grécka]] vytlačili grécke kmene. Približne od 6. storočia pred Kristom sa tu usádzajú [[Gréci]], medzi nimi hlavne [[Eubója|Euboičania]]. Gréci tu založili mestá [[Kalchedón]], [[Hérakleia Pontská]] a [[Kios]]. Kraj sa dostal pod nadvládu [[Peržania|Peržanov]], ktorých odtiaľto vyhnal až [[Alexander Veľký]] v 3. storočí pred Kristom.
 
V helénskom období sa tu usadili ďalší grécki kolonisti, boli tu založené mestá a [[Nikomedia]] (dnešný [[Izmit]]), [[Nikaia]] (dnešný [[İznik]]) a [[Prusa]] (dnešná [[Bursa]]). Vzniklo tu samostatné grécke kráľovstvo, ktorého zakladateľ bol [[Zipoetes]]. Významný kráľ bol aj [[Nikomedes I.]], ktorý bojoval so [[Seleukovci|Seleukovcami]] a pozval do Anatólie na pomoc proti nim [[Kelti|Keltov]]. Kelti sa potom trvalo usadili v strednej Anatólii, odvtedy známej ako [[Galatia]].
 
[[Nikomedes IV.]] zanechal svoju ríšu v závete [[Staroveký Rím|Rimanom]], ktorí už kontrolovali [[Pergamon]]. Bitýnia sa začlenila do rímskej provincie Bythinia et Pontus. Provinciu riadil senát. Najvýznamnejšie mestá boli [[Nikomedia]] a [[Hérakleia Pontská]]. Z Bitýnie pochádzal aj slávny grécky spisovateľ tohto obdobia [[Cassius Dio|Kassios Dion]]. V 3. storočí Bitýniu s Herakleiou vyplienili germánski [[Góti]], ktorí útočili na Rímske impérium z [[Krym]]u. Cisár [[Dioklecián]] začlenil v rámci modernizácie rímskeho provinčného rozdelenia územie Bitýnie do prefektúry Oriens a diecézy Pontus, ktorá zahŕňala veľkú časť Anatólie. Pomerne skoro sa tu šírilo [[kresťanstvo]] a väčšina Grékov z Bitýnie boli už v 3. storočí kresťania.