Publius Ovidius Naso: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d šabl.
Riadok 16:
Ovídius sa narodil v rímskom meste [[Sulmo]] (dnes Sulmona) ležiacom v údolí [[Apeniny|Apenín]] na východ od Ríma. Pochádzal z jazdeckej rodiny, ktorá mu zabezpečila pre tú dobu bežné vzdelanie v [[Rím]]e smerujúce k právnej alebo štátnickej kariére. Konkrétne študoval u dvoch výborných rečníkov, [[Arellius Fuscus|Arellia Fusca]] a [[Marcus Porcius Latro|Porcia Latrona]]. Zastával niekoľko menej významných štátnych pozícii, ale po smrti svojho otca zavrhol verejnú kariéru a priklonil sa k básnictvu. Cestoval do [[Atény|Atén]], [[Malá Ázia|Malej Ázie]] a na [[Sicília|Sicíliu]]. V tomto období sa tiež zoznámil s [[Marcus Valerius Messalla Corvinus|Valeriom Messallom]], patrónom nádejných umelcov, ktorý už podporoval [[Albius Tibullus|Tibulla]] a menších elegikov. Ovídius sa pripojil k jeho umeleckému krúžku, kde začal vydávať svoje básnické diela.
 
Ovídiova kariéra pod Messallovými ochrannými krídlami zdarne napredovala. Už počas života si zabezpečil svojimi veršami nehynúcu slávu. Zlom nastal v roku 8 po Kr., na vrchole jeho kariéry, keď bol z nie presne známych príčin poslaný [[rímsky cisár|cisárom]] [[Augustus|Augustom]] do vyhnanstva (''relegatio'') do [[Tomis|Tomidy]] pri [[Čierne more|Čiernom mori]]. Ovídius sám v jednej zo svojich básni spomína, že príčinou bola ''carmen et error'' — báseň a pochybenie<ref>Ov. Tr. 2.207</ref>. Ovídius ďalej tvrdí, že jeho prečin bol horší ako vražda<ref>Ov. Pont. 2.9.72</ref> a že dôvod bol vážnejší než len nejaká báseň.<ref>Ov. Pont. 3.3.72</ref>. Je možné, že mohlo ísť o politicky nevhodný akt, možno o zapojenie do sprisahania proti [[Augustus|Augustovi]] alebo o nejaké nebezpečné štátne tajomstvo. V tej istej dobe ako Ovídius boli poslané do vyhnanstva tiež dve Augustove vnúčatá - [[Agrippa Postumus]] a [[Iulia Minor]]. Iuliin manžel [[Lucius Aemilius Paullus]] bol popravený po neúspešnom sprisahaní proti Augustovi. Podľa niektorých bol Ovídius možno zapojený do údajnej Iuliinej aféry s [[Decimus Silanus|Decimom Silanom]]. [[Augustus|Augustov]] hnev mohlo vyvolať i skoršie Ovídiovo dielo, v ktorom pobádal k cudzoložstvu a [[frivolita|frivolite]], čo bolo v rozpore s Júliovými manželskými zákonmi ('' Lex Iuliae de adulteriis'', 18-17 pred Kr.) usilujúcimi o monogamné manželstvá a manželskú vernosť. V tom prípade je ale otázne, prečo [[Augustus]] čakal s trestom až do roku 8 po Kr.
 
Ovídia malo čakať do jeho smrti ďalších desať rokov strávených vo vyhnanstve pri Čiernom mori. Básnik sa mnohonásobne snažil o získanie milosti, ktorá by mu umožnila vrátiť sa do Ríma, mimo iné aj veršami, ktoré vo vyhnanstve zložil. Odpustenia sa ale nedočkal.