Verzia z 17:44, 19. október 2019 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 976 editací d Revízia 6926863 používateľa 85.216.151.13 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:02, 19. október 2019 upraviť vrátiť Hisgeomaps (diskusia \| príspevky) 1 367 editací Rozšíril som základné informácie o Poľsko - Litovskej republike Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 53: [[Obrázok:Unia Lubelska.JPG\|right\|thumb\|302px\|[[Lublinská únia]] roku 1569. Jan Matejko, 1869, olej na plátne 298x{{cm\|512\|m}}, Národné múzeum, Varšava]] '''Poľsko - Litovské spoločenstvo''', alebo '''Republika oboch národov''' - formálne '''Koruna Poľského kráľovstva a Litovského veľkovojvodstva''' a po roku [[1791]] sa stalo Poľsko a Litva duálnym štátom. Krajine vládol spoločný panovník, teda poľský kráľ a litovský veľkovojvoda v jednom. Bola to jedna z najväčších a najľudnatejších krajín Európy v [[16. storočie\|16.]] až [[17. storočie\|17. storočí]]. Začiatkom [[17. storočie\|17. storočia]] republika vo svojom najväčšom územnom rozsahu pokrylo takmer 1 000 000 km2 a udržalo si multietnické obyvateľstvo vo výške 11 miliónov. '''Republika oboch národov''' (iné názvy: '''prvá (poľská) republika, prvá rzeczpospolita, šľachtická republika, Poľsko-litovský štát, Poľsko-litovská únia'''; oficiálne '''Republika Poľskej koruny a Litovského veľkokniežatstva''' – [[poľština\|po poľsky]] ''Rzeczpospolita Korony Polskiej i Wielkiego Księstwa Litewskiego'', [[bieloruština\|po bielorusky]] ''Reč paspalitaja'' (Рэч Паспалітая), [[stará ruština\|po starorusky]] ''Rěč pospolita'' (Рѣч Посполита)) bol jeden z najväčších a najľudnatejších štátov v [[Európa\|Európe]] [[17. storočie\|17. storočia]]. Existoval v rokoch [[1569]] – [[1795]] a jeho územie zahŕňalo nielen územia dnešného [[Poľsko\|Poľska]] a [[Litva\|Litvy]], ale aj celé [[Lotyšsko]], [[Bielorusko]], časti [[Estónsko\|Estónska]], [[Ukrajina\|Ukrajiny]] a západné [[Rusko]]. Oficiálne vznikla [[12. august]]a 1569 v poľskom [[Lublin]]e. Spoločenstvo založilo [[Lublinské združenie]] v júli [[1569]], ale [[Koruna Poľského kráľovstva]] a [[Litovské veľkovojvodstvo\|Litovského veľkovojvodstv]]<nowiki/>a bola v osobnom zväzku od roku 1386 s manželstvom poľskej kráľovnej [[Hedviga I.\|Hedviky]] a litovského veľkovojvodu [[Vladislav II. (Poľsko, 1386)\|Jogaily]], ktorý bol korunovaný poľským kráľom Jure Uxorisom Władysławom II. Jagiełom. Vytvorením Poľsko-litovskej únie došlo k medzinárodnému posilneniu štátu a potlačeniu autonomistických tendencií najmä litovskej šľachty. Šľachta mala silnú pozíciu v štátnom zriadení a prostredníctvom kráľovskej rady vykonávala vládu. Podľa uznesenia z roku [[1505]] sa kráľ stal prakticky predsedom tejto rady a nemohol robiť dôležité rozhodnutia bez súhlasu senátu a poslancov snemu. Bola to teda šľachtická republika a každý šľachtic mal právo veta. Tento systém bol akýmsi predchodcom modernej [[demokracia\|demokracie]], [[konštitučná monarchia\|konštitučnej monarchie]], ako aj [[federácia\|federácie]]. Oba štáty si boli vo zväze rovnocenné, aj keď Poľsko bolo prirodzeným dominantným partnerom. Významné postavenie mala [[Rímskokatolícka cirkev]], ale platila sloboda vierovyznania. Ekonomika bola založená najmä na [[poľnohospodárstvo\|poľnohospodárstve]]. Únia mala medzi súčasnými štátmi veľa funkcií. Jeho politický systém sa vyznačoval prísnymi kontrolami monarchickej moci. Tieto kontroly uzákonil [[zákonodarca]] ([[sejm]]) kontrolovaný [[Šľachta\|šľachtou]] ([[szlachta]]). Tento idiosynkratický systém bol predchodcom moderných konceptov [[Demokracia\|demokracie]], [[Ústavná monarchia\|ústavnej monarchie]] a [[Federácia\|federácie]]. Aj keď boli obidve zložky spoločenstva formálne rovnaké, '''Poľsko bolo dominantným partnerom''' únie. V '''Poľsko-Litovskej republike''' sa preslávilo vysokou úrovňou ''etnickej rozmanitosti'' a ''náboženskou toleranciou'' (slobodná voľba náboženstva), ktorú zaručuje [[Varšavský konfederačný zákon]] z roku [[1573]]; miera náboženskej slobody sa však časom menila. Ústava z roku 1791 uznala [[katolicizmus]] za „dominantné náboženstvo“, ale sloboda výberu náboženstva bola stále zachovaná. Po niekoľkých desaťročiach krajina dospela k vojenskému a hospodárskemu poklesu. Rastúca slabosť republiky viedla na konci 18. storočia k rozdeleniu krajiny - rozdelila sa medzi [[Rakúsko\|Rakúskom]], [[Prusko (historické územie)\|Pruskom]] a [[Ruská ríša\|Ruskej ríše]]. Krátko pred jeho zánikom prijalo spoločenstvo masívne reformné úsilie a uzákonilo [[Ústava\|ústavu]] z 3. mája - prvú kodifikovanú ústavu v modernej európskej histórii a druhú v modernej svetovej histórii (po ústave USA). ==Dejiny==

Republika oboch národov: Rozdiel medzi revíziami