Velikij Novgorod: Rozdiel medzi revíziami

Prvá zmienka o existencii osídlenia pochádza z roku [[859]], keď Novgorodčania uznávali iba škandinávske knieža [[Rurik]]a. Mesto samé vzniklo až v ďalšom storočí, archeologicky doložiteľné bolo osídlenie v polovici 10. storočia. V 10.-11. storočí to bolo jedno z centier [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], neskôr stredisko samostatného kniežatstva. Po roku [[1136]] je moc kniežaťa obmedzená, dôležitú úlohu v riadení mesta nadobúda snem (veče) a [[starosta]] mesta (posadnik). Politické dejiny mesta v 12.-15. storočí sú plné rozporov medzi [[šľachta|šľachtou]] (bojarmi) a kupeckou vrstvou. Novgorod je v období stredoveku jedným z najvýznamnejších obchodných centier [[Európa|Európy]], udržiava úzke styky s mestami [[Hanza|Hanzy]]. Pozoruhodná je vzdelanostná úroveň obyvateľstva, medzi ktorým je bežná [[gramotnosť]]. Na písanie sa používa špecifický materiál – [[breza(rod)|brezová]] kôra. V trinástom a štrnástom storočí odoláva tlaku západných susedov – [[Švédsko|Švédov]], [[Rád nemeckých rytierov|Rádu nemeckých rytierov]], neskôr [[Dejiny Litvy#Litovské veľkokniežatstvo|Litovského veľkokniežatstva]]. Dejiny Novgorodu ako centra nezávislého štátneho celku končia roku [[1478]], kedy bolo územie násilne pripojené k moskovskému kniežatstvu. Na príkaz [[cár]]a [[Ivan III.|Ivana III.]] sú vyvraždené stovky novgorodských [[bojar]]ov a [[kupec|kupcov]], mesto dovtedy známe ako „veľký pán Novgorod“ a brána do Európy, bolo podriadené [[Moskva|Moskve]]. Ako provinčné sídlo potom od konca pätnásteho storočia zdieľalo [[dejiny Ruska]].