Tereziánsky urbár: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 31 bajtov ,  pred 1 rokom
chýba zhrnutie úprav
d (úprava citácie)
Mária Terézia však bola pevne rozhodnutá situáciu riešiť. Dvor využil sťažnosti poddaných v niektorých zadunajských stoliciach (ktoré vyústili do otvorenej rebélie) a vydal pre ne v rokoch 1765 a [[1766]] čiastkové urbáre. V januári 1767 pristúpila Mária Terézia k vydaniu jednotného nariadenia – tereziánskeho urbáru.
 
Základnou črtou tereziánskej urbariálnej reformy bol úmysel uviesť [[dávka|dávky]] a povinnosti poddaných voči zemepánovi do určitého pomeru s rozsahom [[Pôda a prírodné zdroje|pôdy]], ktorú mal v úžitku. Urbár súčasne stanovil maximálnu hranicu feudálnej [[Renta|renty]]. Poddanské dávky a povinnosti sa určili jednotne pre celú krajinu. Pôda, ktorú poddaní využívali, sa v urbári delila na tzv. intravilán, "domový grunt", a extravilán, "chotárny grunt", teda polia a lúky. Sedliak hospodáriaci na celej usadlosti, bol povinný odpracovať ročne na panskej pôde (tzv. [[dominikál]]i) 52 dní so záprahom alebo 104 dní pešo. Na polovicu, štvrtinu alebo osminu usadlosti bola robota na panskom úmerne nižšia. Želiari s domom museli na panskom odpracovať ročne 18 dní, želiari bez domu 12 dní. Poddaní sa na tri dni v roku museli zúčastniť aj poľovačky svojho zemepána (ako nadháňači), zároveň boli povinní odviezť mu z poľa deviatok (teda jednu desatinu z úrody), a tiež doviezť z hory drevo. Sedliaci a želiari s domom museli za "domový grunt" platiť zemepánovi ročne jeden zlatý ako peňažnú rentu. Okrem deviatku boli poddaní povinní odovzdávať zemepánom aj tzv. dary: dve sliepky, dva kapúny, holbu topeného masla a kopu vajec (t.j. 5 tuctov, 5x12=60 vajec). Tridsať usadlostí spoločne odovzdávalo ročne jedno teľa. Tieto naturálne dávky mohli byť po dohode so zemepánom vymenené za financie.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Tibenský
| meno = Ján
Anonymný používateľ