Ramiro II. (Aragónsko): Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
(→‎Životopis: formulácia povesti)
|podpis = Signun_Regis_Remiro_II_d'Aragón.svg
}}
'''Ramiro II. Aragónsky''' nazývaný "''Mních''" (* [[24. apríl]] [[1086]] {{- -}}† [[16. august]] [[1157]], [[Huesca]]) bol [[Zoznam panovníkov Aragónska|aragónsky kráľ]] v rokoch [[1134]]{{--}}[[1157]]. Od roku [[1137]] fakticky vládol jeho zať [[Ramon Berenguer IV. (Barcelona)|Ramon Berenguer IV. Barcelonský]].
 
== Životopis ==
Ramiro sa narodil ako najmladší syn aragónskeho kráľa [[Sancho I. Aragonský|Sancha I.]] a [[Felicia z Roussy|Felicie z Roussy]]. Pôvodne bol predurčený pre duchovnú dráhu, strávil preto podstatnú časť svojej mladosti v kláštore San Ponce de Tomeras v meste [[Huesca]]. Bol biskupom Barbastro-rodským, keď roku [[1134]] nastúpil po smrti staršieho bezdetného brata, [[Alfonz I. (Aragónsko)|Alfonza I.]] na opustený trón.
 
Počiatok vlády nebol nijako pokojný - neudržal nadvládu nad [[Navarra|Navarrou]], ktorá sa osamostatnila pod kráľom Garcíom Obnoviteľom, a musel bojovať s ďalšími dvoma uchádzačmi o trón (jedným z nich bol [[Alfonz VII. (Kastília)|Alfonz VII. Kastílsky]]). Navyše musel potlačiť vzburu aragónskych šľachticov, ku ktorej sa viaže hrôzostrašná ''Povesť o zvone z Huesky''.
 
Podľa povesti kráľ Ramiro poslal k svojmu starému mentorovi do kláštora San Ponce de Tomeras posla s prosbou o radu ako naložiť s rebelmi. Posol bol uvedený do kláštornej záhrady, v ktorej starý mních strihal kvety ruží, ktoré sa vypínali nad ostatnými, a následne bol odoslaný späť k panovníkovi. Panovník po vypočutí poslovho rozprávania pozval poprednú šľachtu k svojmu dvoru s tým, že ich chce požiadať o pomoc s vybudovaním zvonu, ktorého hlas by bolo počuť po celom kráľovstve. Ako šľachtici prichádzali do sály, boli postupne popravovaní a ich hlavy rozvešané do kruhu symbolizujúceho zvon; hlava najvýznačnejšieho z rebelov potom prišla do stredu ako srdce zvonu. Zvesť o tomto "zvone"„zvone“ sa naozaj čoskoro rozšírila do celého RamirovomRamirovho panstvepanstva a prinútila ostatných vzbúrencov k ukončeniu odporu.
 
Po získaní pápežského [[Dišpenz|Dišpenzadišpenz]]a sa Ramiro roku [[1135]] oženil s Agnes z Poitou a z tohto manželstva o rok neskôr vzišla jediná dcéra Petronila. Tú otec vzápätí zasnúbil s barcelonským grófom [[Ramon Berenguer IV. (Barcelona)|Ramonom Berenguer IV.]] a [[13. november|13. novembra]] 1137 zveril novomanželovi správu kráľovstva. Ramirov zať sa tak stal faktickým vládcom personálnej únie Aragónska a [[Barcelona|Barcelony]] (Katalánsko) s titulom aragónskéhoaragónskeho kniežaťa. Ramiro sa vrátil späť k cirkevnému spôsobu života, odobral sa do ústrania kláštora [[Kláštor San Pedro el Viejo|San Pedro el Viejo]] v Huesce, kde po rokoch tiež zomrel a bol pochovaný.
 
== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20120321111936/http://scej.iec.cat/filial/ViewPage.action?siteNodeId=889 Donación de Ramiro II de Aragón a Ramón Berenguer IV de Barcelona, ​​de 1137, y la Institución del «Casamiento en casa]
 
== Iné projekty ==
{{projekt}}
 
== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20120321111936/http://scej.iec.cat/filial/ViewPage.action?siteNodeId=889 Donación de Ramiro II de Aragón a Ramón Berenguer IV de Barcelona, ​​de 1137, y la Institución del «Casamiento en casa]
 
== Zdroj ==