Spišský záloh: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky
Pescan (diskusia | príspevky)
d typografia
Riadok 38:
8. marca [[1440]] poľský kráľ [[Vladislav III. (Poľsko, 1434)|Vladislav III.]] vydal listinu, kde prisľúbil vrátenie zálohovaných miest Uhorsku hneď po svojej korunovácii za uhorského kráľa. Keďže ho však príprava na cestu na korunováciu do Uhorska finančne vyčerpala, požičal si peniaze od krakovského biskupa a odovzdal mu mestá až do splatenia svojho dlhu. Hoci koncom roka 1440 vydal príkaz na obnovenie Provincie 24 spišských miest a likvidácii zálohu, k jeho zániku nedošlo pre boje medzi Vladislavom I. a vojskami Jána Jiskru.
 
Roku [[1489]] bol uhorský kráľ [[Matej Korvín]] ochotný Poľsku vyplatiť zálohovanú sumu, čo však Poľsko odmietlo. Matej Korvín preto podal na Poľsko žalobu pred pápežskú kúriu. Pre napätie medzi Rímom a Matejom však dišputa medzi poľskými a uhorskými prelátmi roku [[1490]] vo [[Vroclav]]ie rozhodla, že zálohované mestá sa majú naveky stať súčasťou Poľska.
 
K zániku zálohu malo opäť prísť v rokoch 1490 {{- -}}1507, keďže poľský kráľ toto územie prisľúbil [[Zápoľskovci|Zápoľskovcom]] za ich podporu pre jeho ašpirácie na uhorský trón, no ani po jeho zvolení za uhorského kráľa roku [[1492]] k zániku zálohu nedošlo.
 
Po nástupe [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] na uhorských trón snem od nich požadoval, aby čo najskôr vyriešili otázku zálohovaných miest. No ani [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]], ani jeho syn [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximilián II.]] tejto žiadosti nevyhoveli.
Riadok 61:
Zoznam starostov zálohovaných spišských miest:
*Majetok poľských kráľov
**Pavol Gladich (1412{{--}}1454)
*Záloh krakovského arcibiskupa (od 1440)
**Peter Komorowski (hrad neubránil pred Jiskrovými bratkríkmi a ten sa stáva ich pevnosťou)
Riadok 68:
**Mikuláš Peniažek z Vitkovíc
*Majetok poľských kráľov
**Preslav z Dimošíc (1458{{--}}1506)
*Záloh Mikuláša Jordána zo Zakličína (od 19. februára 1506)
**Mikuláš Jordán (1506{{--}}?)
**Ján Jordán (?{{--}}?)
*Majetok poľských kráľov
**Jakub Lomnický (?{{--}}1522)
**Peter Kmita (1522{{--}}1553)
**Ján Boner (1553{{--}}1564)
**Mikuláš Maciejowski (1564{{--}}1572)
**Ján Maciejowski (1572{{--}}1583)
**Gašpar Maciejowski (1583{{--}}1586)
*Obsadenie hradu a spišských miest rakúskym vojskom
**Jakub Derviš (1586{{--}}9. marec 1589)
*Majetok poľských kráľov
**Gašpar Maciejowski (1590)
**Rod Lubomirski kúpil Spišské starostovstvo od poľského kráľa (21.augusta 1591)
**Sebastán Lubomirski (*1546{{--}}†1613) (1593{{--}}?)
**Stanislav Lubomirski (*1583{{--}}†1649) (?-?)
**Juraj Sebastián Lubomirski (*1616{{--}}†1667) (?-?)
**Stanislav Heraklius Lubomirski (*1642{{--}}†1702) (?{{--}}1700)
**Teodor Lubomirski (*1683{{--}}†1745) (1700{{--}}1744)
*Majetok poľských kráľov (od roku 1745)
*Majetok Márie Jozefíny Habsburskej (od roku 1745)
**Andrej Moszczenský (1745{{--}}1757)
*Majetok poľských kráľov
**Henrich von Brühl (1757{{- -}}1763)
**Karol Bruhl (1763{{--}}1764)
*Vlastníctvo Kazimíra Poniatowského (od roku 1764)
**Kazimir Poniatowski (1764{{--}}1769)
 
29. marca 1769 pod velením generála Jozefa Bierzinského Starú Ľubovňu a Ľubovniansky hrad obsadili barskí konfederáti, ktorí hrad spustošili. V polovici apríla 1769 hrad obsadilo uhorské vojsko, ktoré tam zostalo až do roku 1772 kedy boli hrad aj Spišské starostovstvo oficiálne pripojené k Uhorsku (9. marec 1772).