|
|footnotes=}}
'''Malatya''' ([[Grécke jazyky|grstarogr.]] ''MeliteneMeliténé'' alebo ''MaláteiaMalateia'', lat. ''Malatia'') je mesto a správne centrum rovnomennej provincie vo východnom [[Turecko|Turecku]].
Súčasné mesto bolo založené v roku [[1838]], avšakno história pôvodného mesta siaha až do staroveku. Dnes je mesto významný železničný spoj a priemyselné centrum v oblasti. Výroba v meste sa zameriava najmä na výrobu textilu, cukru a cementu. Významné je aj miestne poľnohospodárstvo a v blízkosti sa nachádzajú aj zdroje [[chróm]]u, [[Olovo|olova]] a [[Meď|medi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Malatya {{!}} Turkey|url=https://www.britannica.com/place/Malatya|vydavateľ=Encyclopedia Britannica|dátum prístupu=2019-11-12|jazyk=en}}</ref> V meste sídli aj športový klub [[Malatyaspor]], či [[univerzita İnönü]]. Mesto a región je známy pre pestovanie [[Marhuľa obyčajná|marhúľ]] a najväčším vývozcom marhúľ na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World's largest apricot supplier Malatya, Yasaroglu Apricot CO.|url=http://www.yasarogluapricot.com/news/27/world%27s-largest-apricot-supplier-malatya.html|vydavateľ=www.yasarogluapricot.com|dátum prístupu=2019-11-13}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Malatya: The Land of Apricots|url=https://www.skylife.com/en/2017-12/malatya-the-land-of-apricots|vydavateľ=Skylife|dátum prístupu=2019-11-13|jazyk=en|priezvisko=madebycat.com}}</ref> Asi 10{{--}}15% produkcie čerstvých marhúľ a 60{{--}}85% svetovej produkcie sušených marhúľ pochádza z Malatye.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://malatya.askdefine.com/|vydavateľ=malatya.askdefine.com|dátum prístupu=2019-11-13}}</ref> V meste sa od roku [[1978]] každoročne koná aj marhuľový festival.
== HistóriaDejiny ==
Dejiny pôvodnej (Starejstarej Malatye) sa tiahnu až do obdobia staroveku. Pôvodný názov znel '''Melid''' (sladký)<ref name=":0" />. Mesto sa spomína v asýrskych klinových nápisoch, či v dvoch chetitských stélach nájdených v ruinách v blízkosti dnešného mesta. Mesto viackrát menilo svojich vlastníkov. V rímskom období mesto zohrávalo významnú úlohu v pohraničnej obrane a bolo sídlom provincie.<ref name=":12">MALATYA In: {{Citácia knihy|priezvisko=Bosworth|meno=Clifford Edmund a spol|titul=The Encyclopaedia of Islam|vydanie=|vydavateľ=Leiden|miesto=New York|rok=1993|isbn=90-04-09419-9|strany=230 – 232|kapitola=|jazyk=anglický jazyk|zväzok=6|počet strán=1044}}</ref>
Za vlády cisára [[Justinián I.|Justiniána]] v roku [[575]] bolo mesto opevnené. Krátko na to však bolo mesto dobyté a vyplienené vyplienené perzským veľkokráľom [[Husrav I.|Husravom I.]] Už v roku [[635]] na mesto zaútočili aj [[Arabská ríša|Arabi]], avšakno dobyť sa im ho podarilo až v roku [[656]]. Keďže sa mesto nachádzalo v búrlivom byzantsko-arabskom pohraničí, tak sa v nasledujúcom období sa majitelia mesta viackrát menili. V polovici 8. storočia sa Arabi mesta zmocnili na dlhšiu dobu a udržali ho až do kampane [[Ján Kurkuas|Jána Kurkua]] v roku [[934]].V roku [[976]] sa tu za byzantského proticisára prehlásil [[Bardas Skleros]].<ref name=":1">MELITENE In: {{Citácia knihy|editori=[[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]]|titul=The Oxford Dictionary of Byzantium|miesto=New York|vydavateľ=[[Oxford University Press]]|rok=1991|počet strán=2338|isbn=0-19-504652-8|strany=1336|priezvisko=|meno=|vydanie=}}</ref>
Obyvateľstvo mesta sa pomerne často menilo, významnžvýznamný počet mala arménska a sýrska populácia. V meste sídlil ortodoxný a sýrsky miafyzitský (jakobitský) biskup<ref name=":1" /> - patriarcha. Centrálna ortodoxná byzantská správa sa však voči jakobitom nesprávala zhovievavo a snažila sa ich náboženský prúd, ktorý vnímala ako heretický potláčať, čo viedlo k tomu, že sa jakobitský patriarcha z mesta v 11. storočí presťahoval na arabské územie.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Zástěrová|meno=Bohumila|titul=Dějiny Byzance|vydanie text=Vyd. 1.|vydavateľ=[[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]|miesto=Praha|rok=1992|isbn=80-200-0454-8|strany={{206--207}}|poznámka=|počet strán=529|vydanie=}}</ref>
V roku [[1058]] mesto vyplienili [[Seldžucká ríša|SeldžuciSeldžukovia]], avšakno už v nasledujúcom desaťročí bolo znovu opevnené. Po [[Bitka pri Mantzikerte|bitke pri Mantzikerte]] vládu nad Anatóliou postupne prevzali [[SeldžuciSeldžukovia]], avšakale v samotnom meste vznikol efemérne arménske kniežatstvo. V roku [[1101]] mesto získali tureckí [[Danišmendovci]]. Po nich mestu vládol [[Rumský sultanát]], avšakno po [[Bitka pri Köse Dağ|bitke pri Köse Dağ]] ([[1243]]) sa vrchnými pánmi v oblasti stali [[Mongolská ríša|Mongoli]]. Z obdobia vlády Rúmu sa v blízkosti dnešného mesta zachovala ''Ulu džámí'' (Veľká mešita). Po rozpade [[Rumský sultanát|Rumského sultanátu]] v oblasti vznikli menšie turkménske a arménske štáty, avšakno prázdny veľmocenský priestor čoskoro obsadili [[Mamlúcky sultanát|Mamlúci]]. Za ich vlády v roku [[1389]] v tejto oblasti, najodľahlejšej časť ich krajiny, vypuklo povstanie miestnych správcov voči sultánovi Barkúkovi. Moc v krajine získala turecká dynastia [[Dulkadirovci|Dulkadirovcov]], ktorá v oblasti následne ako mamlúcky vazal vládla až do obsadenia oblasti [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] v roku [[1516]].<ref name=":12" />
Osmani z Malatye urobili centrum miestnej provincie a mesto prekvitalo vďaka obchodu. V meste bol vystavaný významný [[karavánseráj]]. V roku [[1838]] priebehu osmanského ťaženia do [[Egypt]]<nowiki/>a sa v meste počas zimy utáborila osmanská armáda. Mestské obyvateľstvo, ktoré sa muselo presťahovať do svojich letných sídiel po návrate domov našlo mesto natoľko zdevastované, že muselo byť nanovo vystavané, čím vznikla dnešná Malatya.<ref name=":12" /> V roku [[1893]] mesto postihlo ničivé zemetrasenie pri ktorom zomrelo 885 ľudí a časť mesta musela byť nanovo obnovená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Metin|meno=Tam|titul=1893 Malatya depremi ve afet yönetimi|url=http://acikerisim.aksaray.edu.tr/xmlui/handle/20.500.12451/1411|dátum vydania=|dátum prístupu=13.11.2019|vydavateľ=|jazyk=po anglicky/po turecky}}</ref> V 19. storočí sa rapídne zvýšil počet občanov na zhruba 40 000, avšak po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] klesol na polovicu. Znížil sa aj počet arménskej a sýrskej kresťanskej populácie. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] patrilo mesto k najrýchlejšie rastúcim v dnešnom [[Turecko|Turecku]].<ref name=":12" />
| 