Závislosť (medicína): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d Revízia 6941361 používateľa 92.52.63.112 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
||
Riadok 1:
'''Závislosť''' je v [[medicína|medicíne]] podľa definície [[Svetová zdravotnická organizácia|Svetovej zdravotníckej organizácie]] [[choroba]] (teda nie len prejav slabého charakteru či vôle), a to choroba definovaná takto: ''duševný, prípadne aj telesný stav, ktorý je charakterizovaný prítomnosťou naliehavej [[túžba|túžby]], alebo nepremožiteľnej [[potreba|potreby]] opakovane a periodicky privádzať do svojho [[telo|tela]] príslušnú [[Droga (omamná látka)|látku]].''
Alternatívny názov pre drogovú závislosť je '''toxikománia''' (slovo pochádza z [[gréčtina|gréčtiny]]: ''toxikos'' – smrteľný, jedovatý; ''mania'' – šialenstvo). Niekedy sa nesprávne označuje názvom [[narkománia]]. V [[psychológia|psychológii]] je definícia rozšírená aj o túžbu a potrebu po istých formách [[správanie|správania]]. Závislosť (návyk) je nekontrolované nutkanie opakovať svoje správanie bez
== Rysy závislosti ==
Prejavy závislosti od určitého predmetu závislosti môžeme zhrnúť nasledovne<ref>{{cite web
|url=http://www.zkola.cz/zkedu/zaskolou/socialnepatologickejevyajejichprevence/zavislosti/zavislostobecne/15704.aspx
|title=Závislosti
|author=Mgr. Jiří Bulíček
|accessdate=2007-12-29
}}</ref>:
*silná túžba a rastúca chuť po predmete závislosti
*znížené [[sebaovládanie]] (súvisí počiatkom, ukončením alebo množstvom užívania predmetu závislosti)
*zvyšovanie [[tolerancia|tolerancie]] voči predmetu závislosti a následné zvyšovanie dávok
*možné abstinenčné príznaky po vysadení (psychické: podráždenosť, depresívnosť, agresivita, ale môžu sa vyskytnúť i silné telesné príznaky)
*pokračovanie v užívaní škodlivej látky či v nebezpečnom správaní i
*zanedbávanie [[povinnosť|povinností]], [[rodina|rodiny]], [[priateľ]]ov, koníčkov…
Řádek 10 ⟶ 21:
Závislosti môžeme '''rozdeliť podľa predmetu závislosti''' na dve hlavné skupiny:
*[[Droga (omamná látka)|drogové]] závislosti
*návykové konanie (závislosti na určitých činnostiach).
'''Drogové závislosti''' sa delia podľa užívaného typu drogy:
# [[alkohol]]o-barbiturátový typ (napr. Diazepam, Lexaurin, Xanax, Neurol, Meprobamat)
# [[amfetamín]]ový typ
# kanabisový typ (napr. [[hašiš]], [[marihuana]])
# [[kokaín]]ový typ
# [[halucinogén]]ny typ (napr. Mescalin, LSD)
# [[opiát]]ový typ (napr. Alnagon)
# solvenciový typ (napr. čuchanie [[toluén]]u, [[acetón]]u)
# [[nikotín|nikotinizmus]]
# [[kofeín]]izmus
Tento zoznam drogových závislostí vytvorila Svetová zdravotnícka organizácia<ref>{{cite web
|url=http://www.zkola.cz/zkedu/zaskolou/socialnepatologickejevyajejichprevence/zavislosti/zavislostobecne/15704.aspx
|title=Závislosti
|author=Mgr. Jiří Bulíček
|accessdate=2007-12-30
}}</ref>. Nezahŕňa [[alkoholizmus]], aj keď alkoholické nápoje sú jedny z najčastejšie užívaných drog.
'''Návykové konanie''' môže byť mimoriadne rôznorodé, ako príklad spomedzi mnohých môžeme uviesť nasledujúce závislosti:
*[[gambling]] – neodolateľné nutkanie hrať hry, spojená so snahou vyhrávať
*[[kleptománia]] – neschopnosť odolať nutkaniu kradnúť
*[[erotománia]]
*[[workoholizmus]]
*[[závislosť na televízii]]
*[[konanie v závislosti na sektách, hnutiach a extrémistických skupinách]]
== Príčiny ==
Pre mechanizmus vzniku závislosti existuje viacero teórií a medicínsky výskum ostatných rokov posunul túto problematiku o veľký krok vpred. Významnú úlohu vo patobiológii vzniku závislosti zohráva tzv. endokanabinoidný systém /EKS/, ktorý bol objavený v 80-tych rokoch minulého storočia. Ľudské telo si aj samé produkuje svoje vlastné drogy-narkotiká. Ich účinok sa prejavuje cez príslušné receptory. Ich aktivácia ovplyvňuje početné neurohormonálne systémy organizmu.
Endokanabionoidný systém organizmu spoluzodpovedá nielen za vznik závislosti od niektorých návykových látok. EKS získal svoj názov od rastliny konope /Cannabis sp./. Účinnými psychoaktívnymi látkami, ktoré konopa obsahuje sú lipofilné alkaloidy, nazývané kanabinoidy. Tie pôsobia, podobne ako ďalšie drogy v ľudskom tele o. i. prostredníctvom aktivácie 2 typov kanabinoidných receptorov CB1 a CB2 /CB, z angl. cannabinoid/.
Predklinickými štúdiami na zvieratách sa dokázalo, že CB1 receptory sú exprimované centrálne, v rôznych oblastiach mozgu, ale aj periférne, v kostrovom svalstve, tukovom tkanive a pečeni. Aktivácia týchto receptorov spoluzodpovedá na úrovni CNS sa psychotropné účinku, má však aj celkový anabolický efekt na organizmus. Dochádza však k narušeniu energetickej rovnováhy. Význam stimulácie CB2 receptorov je viac menej neznámy. Sú prevažne súčasťou membrán bielych krviniek.
Prirodzenými aktivátormi, agonistami týchto receptorov sú látky telu vlastné – endokanabinoidy – odvodené od kyseliny arachidonovej s autokrinno-parakrinnými účinkami – anandamid a 2-arachidonylglycerol. Pozoruhodné je, že aktivita EKS je za normálnych okolností nízka. Endokanabinoidy sa syntetizujú za normálnych okolností on demand a hneď podliehajú rýchlej degradácii. Stimulácia je teda iba krátkodobá a obmedzená na tie bunky a tkanivá, ktoré boli vystavené stresu akéhokoľvek druhu a zvyčajne končí, keď sa organizmus z prechodného nerovnovážneho stavu zotaví. Niektoré '''chronické patologické stavy''' ako napr. dlhotrvajúci nadmerný príjem potravy. alkoholu, nikotínu a iných drog, stresu v užšom zmysle slova /veľa práce, vysedávanie pri PC, nedostatok pohybu/, vedú k '''dlhotrvajúcej a nadmernej stimulácii EKS''', a z toho vyplývajúcich psychotropné ale aj mnohé metabolické a vaskulárne dôsledky .
Summa summarum, príčiny vzniku závislostí sú:
1. patofyziologické
* ''Chemické pôsobenie drogy:'' Užitie určitého minimálneho množstva drogy vedie k závislosti. Drogy viac či menej ovplyvňujú činnosť celého organizmu aj prostredníctvom CB receptorov ako súčasti endokaninoidného fyziologického systému ľudského tela.
2. psychosociálne
* ''"Samoliečba:"'' Ľudia, ktorí trpia fyzickými alebo psychickými ťažkosťami v dôsledku choroby, zlej životosprávy alebo nezdravého prostredia, siahajú po alkohole a iných drogách ako po prostriedku, ktorý im na krátky čas prinesie úľavu, zriedkavejšie (ťažšia dostupnosť) si pokútne zháňajú návykové upokojujúce lieky a (hlavne mladí ľudia) sú náchylnejší neodolať ponúknutej ilegálnej droge.
* ''Podľahnutie okoliu:'' Ak je droga súčasťou subkultúry (napr. marihuana alebo heroín) alebo dominantnej kultúry (napr. alkohol, cigarety, nikotín), k vzniku závislosti môže viesť snaha "zapadnúť" do skupiny.
== Právo ==
Popri medicínskej definícii toxikománie existuje aj kriminálna alebo sociálna definícia, podľa ktorej je toxikománia nebezpečný sociálny jav bez ohľadu na to, či toxikomani pociťujú symptómy závislosti alebo nie. Kriminálna definícia predpokladá, že užívanie drogy je dobrovoľným rozhodnutím jednotlivca, za ktoré môže byť toxikoman braný na zodpovednosť. Za obzvlášť nebezpečnú činnosť sa považuje šírenie toxikománie, čiže lákanie alebo tlačenie niekoho iného k toxikománii.
== Psychológia závislosti ==
=== Súvisiace duševné poruchy ===
U osôb, ktoré podľahli nejakej forme závislosti, sa častejšie ako u ostatnej populácie môžeme stretnúť s nejakou formou [[duševná porucha|duševnej poruchy]]. Niektoré z týchto porúch môžu byť príčinou vzniku závislosti, a niektoré zase sprievodným javom pretrvávajúcej závislosti, či následkom nejakej formy závislosti. Duševné poruchy súvisiace so závislosťou môžeme rozdeliť nasledovne<ref>{{cite web
|url=http://www.drogovaporadna.cz/rubrika.php?rubrika=57
|title=Psychická onemocnění a drogy
|work=Drogová poradna
|accessdate=2007-12-29
}}</ref>:
* ''Poruchy, ktoré vznikli a boli prítomné v čase pred vznikom závislosti.'' Tieto poruchy môžu byť často aj príčinou, prečo sa človek môže stať závislým od drogy, alebo inak, požívanie drogy či návykové konanie môže v tomto prípade byť aj formou pokusu o samoliečbu duševnej (v prípade drogy postihnutý môže siahnuť za drogou legálnou či nelegálnou, alebo zvýšiť dávkovanie lieku, ktorý predpísal lekár - napr. sedatíva, drogy, alkohol...).
* ''Poruchy, ktoré sú priamym dôsledkom trvajúcej závislosti a intoxikácie drogou.'' Väčšina z nich po prerušení užívania mizne, niektoré však mávajú dlhodobejší vplyv na duševný stav (napr. užitie silných stimulantov vyvoláva následne stav ubitosti a depresívnu náladu), sú však aj také drogy, pri ktorých sa následky intoxikácie zjavujú ešte aj o niekoľko týždňov (príkladom je užitie niektorých druhov halucinogénnych látok).
* ''Poruchy, ktoré nemajú súvislosť s intoxikáciou, no vznikli v dôsledku užívania drogy či návykového konania.'' Príkladom môže byť postraumatická stresová porucha, ktorá vznikla ako reakcia na šokujúci zážitok (napr. smrť kamaráta ako následok užívania drogy).
=== Obmedzenie slobody osobnosti ===
Závislosť znamená [[obmedzenie]] [[sloboda|slobody]] osobnosti.
Napriek tomu si privykajúca osoba pri vytváraní závislosti po dlhú dobu neuvedomuje svoje obmedzenia či iné negatíva vyplývajúce zo vznikajúcej závislosti. Neskôr sa pokúša chorobný stav spojený so vzniknutou závislosťou popierať a odvykaniu sa spravidla po dlhú dobu bráni. Odvykanie v pokročilom štádiu sťažuje aj výskyt telesných [[abstinenčné príznaky|abstinenčných príznakov]], ktoré si pri odvykaní vyžadujú často komplexnú nemocničnú starostlivosť.
=== Závislosť ako deformácia vášnivosti ===
Podľa Dr. Pándy László sa závislosť vytvára deformáciou prirodzenej a zdravej vášnivosti<ref>{{cite web
|url=http://www.medlist.com/HIPPOCRATES/I/1/24.htm
|title=Therapy and rehabilitation of addiction
|author=Dr. Pándy László
|accessdate=2007-12-29
}}</ref>.
Ľudská [[vášeň]] sama osebe nie je prejavom choroby. Súvisí s efektívnou činnosťou [[mozog|mozgu]], predovšetkým s činnosťou [[amygdala|amygdaly]]. Amygdala je časť mozgu, kde sídlia city (v prípadoch, keď sa pretnú dráhy medzi amygdalou a ostatnými mozgovými centrami, dochádza k neschopnosti posudzovať citový význam udalostí, čo vedie k úplnej nerozhodnosti a strate motivácie{{Bez citácie}}). Zdravý človek periodicky prežíva vášeň napr. v spojitosti so zaľúbenosťou, s [[tvorivosť|tvorivou]] [[činnosť]]ou a pod., prežívaná vášeň mu dodáva [[oduševnenie]], podporuje [[kreativitu]], ľudskú [[vynaliezavosť]], vedie k plnému prežívaniu [[život]]a.
Dr. Pándy László tvrdí, že závislosť sa oproti zdravej vášnivosti uskutočňuje na redukovanej intelektuálnej, emocionálnej a zážitkovej úrovni bez patričných pocitov zmysluplnosti a naplnenia. Ich absenciu postihnutý nahrádza postupným stupňovaním svojich [[zážitok|zážitkov]].
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|wikt=toxikománia|wikt_štítok=toxikománia}}
== Externé odkazy ==
* Daniel Goleman: Emoční inteligence
* http://www.medlist.com/HIPPOCRATES/I/1/24.htm
* [http://www.zkola.cz/zkedu/zaskolou/socialnepatologickejevyajejichprevence/zavislosti/zavislostobecne/15704.aspx Mgr. Jiří Bulíček: Závislosti]
* http://www.drogovaporadna.cz/rubrika.php?rubrika=57
* http://www.drogy-sos.sk
* [http://ec.europa.eu/health-eu/my_lifestyle/drugs/index_sk.htm Portál EÚ pre zdravie - Drogy]
* [http://www.indiegogo.com/projects/327748/emal/2276086 Film o človeku, ktorý sa stal obeťou svojich zmyslov]
[[Kategória:Choroby]]
| |||