Narodil sa 5. marca 1755 v Predmieri v Trenčianskej župe (okres ŽilinaBytča). Jeho rodičia, otec Ondrej Bajza a matka Barbora rodená Blašková, boli asi zámožnejší roľníci, šoltýsi, no práve za [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II.|Jozefa II.]] stratila táto inak málopočetná spoločenská vrstva posledné zvyšky dávnych výsad, medzi ktoré patrilo aj dedičné richtárstvo, a klesli na úroveň ostatných poddaných. O mladosti Jozefa Ignáca Bajzu vieme málo. Roku [[1777]] stretávame sa s ním ako so študentom [[teológia|teológie]] na známom viedenskom [[Pázmaneum|Pázmaneu]]. Viedenský pobyt, predovšetkým búrlivý ideový kvas, hlboko zapôsobil na mladého Bajzu. Ako [[teológ]] sa dostal pod vplyv tzv. viedenskej školy náboženských a cirkevných reformátorov, najmä J. V. Eybela, profesora na [[Viedenská univerzita|Viedenskej univerzite]], jeho zástupcu J. M. Pehema a M. A. Vittolu, redaktora časopisu ''Wienerische Kirchzeitung''. Do života vstupuje J. I. Bajza už ako zrelý uvedomelý osvietenec-jozefinista, ktorý sa v osemdesiatych rokoch stáva vášnivým stúpencom a propagátorom cirkevných a spoločenských reforiem [[Jozef II.|Jozefa II.]]
Po skončení štúdií roku [[1780]] stáva sa J. I. Bajza [[kaplán]]om pri kapitule v [[Trnava|Trnave]]. Pravdepodobne už v týchto rokoch mal vypracovaný prvý rukopis knihy ''Rozličních wersuv – Epigramata slavonica'', ktorý predložil cenzorovi v [[bratislava|Bratislave]] a ústrednej komisie vo [[Viedeň|Viedni]], ktorá povolila knihu vytlačiť a vydať. V roku [[1783]] požiadal Bajza o miesto farára v [[Dolné Dubové|Dolnom Dubovom]] a tu pôsobil dvadsaťdva rokov do roku [[1805]]. V dolnodubovskom období bol Jozef Ignác Bajza literárne najplodnejší. Tu napísal a tlačou vydal prevažnú časť svojich diel. V roku [[1783]] mu vyšiel prvý zväzok jeho románu ''René mládenca príhody a skúsenosti''.
