Verzia z 13:19, 13. január 2019 upraviť Teslaton (diskusia \| príspevky) Správcovia rozhrania, Správcovia 48 297 editací d Verzia používateľa 90.64.19.75 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot Značka: rollback ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:45, 2. december 2019 upraviť vrátiť Eryn Blaireová (diskusia \| príspevky) 14 680 editací d wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:Nuclear waste flask train at Bristol Temple Meads 02.jpg\|thumb\|right\|Prevoz vysoko rádioaktívneho, vyhoreného jadrového paliva z britskej JE Hinkley Point]] '''''Rádioaktívny odpad''''' alebo '''''jadrový odpad''''' je odpad, ktorý obsahuje [[rádioaktivita\|rádioaktívny]] materiál a nemá žiadne ďalšie využitie. Rádioaktívne odpady sú zvyčajne vedľajším produktom [[Jadrová energia\|výroby energie z jadra]] a iných použití [[Jadrové štiepenie\|jadrového štiepenia]], či jadrových technológií, napríklad vo výskume alebo v medicíne. Rádioaktívny odpad je nebezpečný väčšine foriem života a prostrediu a je regulovaný vládnymi inštitúciami z dôvodu ochrany zdravia človeka a prostredia. [[Rádioaktivita]] sa časom znižuje, takže odpad sa zvyčajne izoluje a uskladňuje na isté časové obdobie, pokým už nebude predstavovať žiadne nebezpečie. Čas, pokiaľ odpad musí byť uložený, záleží na druhu odpadu. Nízko aktívny odpad s nízkymi úrovňami rádioaktivity (ako bežné medicínsky alebo priemyselný rádioaktívny odpad) môže byť uskladnený len hodiny, dni alebo mesiace, no vysoko aktívne odpady (ako vyhorené jadrové palivo alebo vedľajšie produkty spracovania jadrového paliva) musia byť uložené na tisícky rokov, kým budú neškodné. Súčasné najbežnejšie spôsoby vynakladania s rádioaktívnym odpadom sú oddeľovanie a uskladnenie krátkodobých odpadov, plytké podpovrchové zakopávanie nízko a niektorých stredne aktívnych odpadov a hlbinné ukladanie alebo [[transmutácia]] dlhodobých vysoko aktívnych odpadov. Riadok 10: === Fyzikálne vlastnosti === [[Rádioaktivita]] všetkých jadrových odpadov časom klesá. Všetky ~~[[rádioizotop]]y~~rádioizotopy obsiahnuté v odpade majú istý [[polčas rozpadu]] — čas, za ktorý [[rádionuklid]] stratí polovicu svojej rádioaktivity. Všetky rádioaktívne odpady sa postupne rozpadnú na nerádioaktívne prvky (t. j. stabilné izotopy). Niektoré rádioaktívne prvky, ako [[plutónium 239]] nachádzajúce sa vo vyhorenom jadrovom palive, zostanú nebezpečne rádioaktívne po stovky tisíc rokov. Iné rádioizotopy zostávajú nebezpečné po milióny rokov. Preto musia byť tieto odpady chránené po storočia a izolované od živého prostredia po tisícročia.<ref>[http://www.nirs.org/radwaste/radwaste.htm Radioactive Waste Project]</ref> Podaktoré izotopy ako [[jód 131]] ale majú polčas rozpadu len 8 dní, a tak rýchlo prestanú byť problémom, na rozdiel od iných dlhodobo rádioaktívnych prvkov, no ich aktivita je tým pádom omnoho vyššia. Tabuľky vpravo ukazujú niektoré najdôležitejšie rádioizotopy, ich polčasy rozpadu a výnos produktov štiepenia ako podiel výnosu štiepenia [[urán 235\|uránu 235]]. Čím kratší je polčas rozpadu rádioizotopu, tým viac je rádioaktívny. To platí aj naopak - napríklad 96% prvku Indium, ktorý sa vyskytuje v prírode, tvorí rádioizotop In-115, no považuje sa za netoxický vo forme čistého kovu a ako stabilný prvok z dôvodu jeho niekoľko biliónov rokov trvajúceho polčasu rozpadu, čiže v pomere k času sa rozpadne minimum jeho atómov.<ref>[http://nucleardata.nuclear.lu.se/nucleardata/toi/nuclide.asp?iZA=490115 Lund/LBNL Nuclear Data Search]</ref> Energia a typ ionizujúceho žiarenia vyžarovaného rádioaktívnym materiálom sú tiež dôležité faktory určovania jeho nebezpečnosti.<ref>{{cite book \|title=Introduction to Radiological Physics and Radiation Dosimetry \|last=Attix \|first=Frank \|year=1986 \|publisher=Wiley-VCH \|location=New York \|isbn=0-471-01146-0 \|isbn2=978-0-471-01146-0 \|pages=2–15,468,474 \|url=http://books.google.com/books/about/Introduction_to_radiological_physics_and.html?id=PL8971RdEfoC \|accessdate=9-3-2011}}</ref> Chemické vlastnosti rádioaktívneho prvku rozhodnú, ako pohyblivý je prvok a ako sa pravdepodobne bude síriť do prostredia a ako kontaminuje ľudí.<ref>{{cite book \|title=Applied Groundwater Modeling \|last=Anderson \|first=Mary \|coauthors=Woessner, William \|year=1992 \|publisher=Academic Press Inc. \|location=San Diego, CA \|isbn=0-12-059485-4 \|pages=325–327 \|url=http://www.amazon.com/Applied-Groundwater-Modeling-Simulation-Advective/dp/0120594854 \|accessdate=9-3-2011}}</ref> Toto je ďalej skomplikované skutočnosťou, že veľa rádioizotopov sa nerozpadá priamo do stabilných prvkov, ale skôr na ďalšie rádioaktívne produkty [[Rádioaktívny rozpad\|rádioaktívneho rozpadu]] v rozpadovej reťazi.▼ ▲Čím kratší je polčas rozpadu rádioizotopu, tým viac je rádioaktívny. To platí aj naopak - napríklad 96 % prvku Indium, ktorý sa vyskytuje v prírode, tvorí rádioizotop In-115, no považuje sa za netoxický vo forme čistého kovu a ako stabilný prvok z dôvodu jeho niekoľko biliónov rokov trvajúceho polčasu rozpadu, čiže v pomere k času sa rozpadne minimum jeho atómov.<ref>[http://nucleardata.nuclear.lu.se/nucleardata/toi/nuclide.asp?iZA=490115 Lund/LBNL Nuclear Data Search]</ref> Energia a typ ionizujúceho žiarenia vyžarovaného rádioaktívnym materiálom sú tiež dôležité faktory určovania jeho nebezpečnosti.<ref>{{cite book \|title=Introduction to Radiological Physics and Radiation Dosimetry \|last=Attix \|first=Frank \|year=1986 \|publisher=Wiley-VCH \|location=New York \|isbn=0-471-01146-0 \|isbn2=978-0-471-01146-0 \|pages=2–15,468,474 \|url=http://books.google.com/books/about/Introduction_to_radiological_physics_and.html?id=PL8971RdEfoC \|accessdate=9-3-2011}}</ref> Chemické vlastnosti rádioaktívneho prvku rozhodnú, ako pohyblivý je prvok a ako sa pravdepodobne bude ~~síriť~~šíriť do prostredia a ako kontaminuje ľudí.<ref>{{cite book \|title=Applied Groundwater Modeling \|last=Anderson \|first=Mary \|coauthors=Woessner, William \|year=1992 \|publisher=Academic Press Inc. \|location=San Diego, CA \|isbn=0-12-059485-4 \|pages=325–327 \|url=http://www.amazon.com/Applied-Groundwater-Modeling-Simulation-Advective/dp/0120594854 \|accessdate=9-3-2011}}</ref> Toto je ďalej skomplikované skutočnosťou, že veľa rádioizotopov sa nerozpadá priamo do stabilných prvkov, ale skôr na ďalšie rádioaktívne produkty [[Rádioaktívny rozpad\|rádioaktívneho rozpadu]] v rozpadovej reťazi. == Druhy odpadu == Řádek 20 ⟶ 18: * nízko aktívny – obvykle zvyšky málo kontaminovaných materiálov * stredne aktívny – viac kontaminované materiály s väčším obsahom, podľa druhu možno uložiť do povrchového alebo hlbinného úložiska * vysoko aktívny – napríklad vyhorené [[jadrové palivo]], či zvyšky po jeho prepracovaní '''Podľa pôvodu odpadu sa dá deliť na:'''

Rádioaktívny odpad: Rozdiel medzi revíziami