Slovinsko: Rozdiel medzi revíziami

'''Slovinsko''' (slov. Slovenija), dlhý tvar '''Slovinská republika''', je stredoeurópsky a stredomorský štát. Samostatné Slovinsko vzniklo v roku [[1991]] ako jeden z nástupníckych štátov [[Juhoslávia|Juhoslávie]].

Prístup k [[Jadranské more|Jadranskému moru]] má vďaka 4246,6 km dlhému pásu pobrežia. Významný je prístav [[Piranský zálivKoper]] a prístavletoviská [[KoperPiran]], [[Portorož]] a [[Izola]]. Slovinsko je člen [[OSN]], [[Európska únia|Európskej únie]] a [[NATO]], od [[1. január]]a [[2007]] je člen [[Európska menová únia|Európskej menovej únie]] – [[Eurozóna|eurozóny]].

V minulosti bolo Slovinsko súčasť [[rímska ríša|Rímskej ríše]] a [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] až do roku [[1918]], keď po zániku monarchie vytvorilo s Chorvátskom a Srbskom úniu pod názvom Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov. V roku [[1929]] vzniká spoločný zväzok pod názvom Juhoslávia. PodľaSlovinsko HDPje idepodľa oHDP najvyspelejšiunajvyspelejšou krajinukrajinou z bývalého tzv. východného bloku ([[Hrubý domáci produkt|HDP]] na obyvateľa je cca o polovicu vyššie, ako má SR, a len o štvrtinu je HDP nižšie, ako má [[Grécko]]). Priemerný rast HDP je 7 %. Z národnostného hľadiska tu neexistuje početná národnostná menšina a väčšinu obyvateľstva tvoria Slovinci, ktorí prišli na toto územie okolo [[6. storočie|6. storočia]] n. l. a patrilipatria k tzv. južným [[Slovania|Slovanom]].

Slovinsko, ktoré získalo samostatnosť v roku 1991, má v pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinočnaté rudy). Elektrickú energiu produkujú [[tepelná elektráreň|tepelné elektrárne]] ([[čierne uhlie]]) a [[vodná elektráreň|vodné elektrárne]] využívajúce veľký energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú hutníctvo farebných kovov, strojárstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce spotrebiče) a textilný priemysel. Vďaka rozvinutej technológii a kvalifikovanej pracovnej sile dosahujú exportované výrobky vysokú kvalitu. Vedúcu úlohu v poľnohospodárstve zohráva chov hospodárskych zvierat, najmä [[hovädzí dobytok|hovädzieho dobytka]]. Na ornej pôde sa pestuje najmä [[obilie]], [[zemiak]]y a [[cukrová repa]]. Významné je aj lesné hospodárstvo a ťažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je dôležitým exportným tovarom. Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu spočíva v príjemných prímorských a vysokohorských strediskách, návštevníkov priťahujú aj krasové javy (jaskyne [[Postojnska jama|Postojna]] a [[Škocjanske jame|ŠkocjaniŠkocjan]]). Povšimnutiahodným je aj [[Bledské jazero]].

Napriek tomu, že Slovinskoúzemie dnešného Slovinska takmer tisíc rokov ovládali nemecky hovoriaci [[Rakúšania]], [[Slovinci]] si udržali svoj jazyk a ľudovú kultúru. Súčasťou tejto kultúry sú pestrofarebné výšivky a charakteristické čepce. Väčšina obyvateľov žije v mestečkách alebo početných dedinách roztrúsených po krajine. Iba 300 000 ľudí žije v hlavnom meste Ľubľana, ktoré patrí k najmenším metropolám v Európe.

Stredoeurópska republika Slovinsko vyhlásila nezávislosť od bývalej Juhoslávie v roku [[1991]]. S [[Rakúsko]]m a [[Taliansko]]m tradične udržiavala bližšie vzťahy. Na území Slovinska sa v roku [[1990]] nevyskytol nijaký vážny etnický konflikt, hoci prijalikrajina prijala určité množstvo chorvátskych a bosnianskych utečencov. Jeho relatívne rozvinutá trhová ekonomika bola na krátky čas narušená regionálnymi vojnami – priemyselná výroba poklesla o vyše 25 %. Slovinsko dostáva pomoc od [[MMF]] a Európskej únie.

a iní.

V západnej a južnej časti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza najtypickejšie [[kras]]ové územie na Zemi (Kras) s rozsiahlymi jaskynnými sústavami, závrtmi a krasovými dolinami. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej časti štátu v povodí rieky Mury, v juhovýchodnej časti v povodí Krky a Sávy a v severnej časti Istrijského polostrova. Slovinsko má prístup k Jadranskému moru v oblasti Terstského zálivu, pričom dĺžka pobrežia dosahuje 4746,6 km.

Najvyšší slovinský vrch je [[Triglav]]. Meria 2 864 metrov. Akobynachádzajúci sa nímv prírodaJúlskych chcelaAlpách. honosiť,Meria tak2 mohutne864 pôsobí už z diaľkymetrov. „Triglav nie je vrch, Triglav je kráľovstvo,“ napísal o ňom [[Julius Kugy]] na konci 19. storočia. V čase, keď bol vrchol prístupný iba hŕstke jednotlivcov. Dnes je prístupný každému, kto si dá tu námahu, aby sa naň vyškriabal. Roku [[1979]] sa oslavovalo dvojsté výročie prvého zdolania vrchu, čo značí, že Triglav patrí medzi prvé alpské končiare, na ktorých stála ľudská noha. Medzi juhoslovanskými končiarmi nad 2 000 metrov je Triglav najnavštevovanejší. Jeho vrchol tvorí časť ''Cesty oslobodenia'' po vrchol Juhoslávie, a tak symbolizuje zväzok juhoslovanských národov a národností v národnooslobodzovacom boji, keď boli vrchy úkrytom pre partizánov. Rovnako preslávená ako vrchol je aj severná stena Triglavu. V celej bývalej Juhoslávii niet skalného útesu s takými bohatými dejinami horolezectva, ľudského úsilia a túžby. [[Alpinizmus|Alpinistom]] táto stena udeľuje vstupenku na ázijské Himaláje a na ostatné svetové veľhory. Okrem skalného vrcholca priťahuje návštevníkov aj sedem triglavských [[jazero|jazier]]. Vznikli jedno nad druhým ako kaskáda a to najvyššie sa „vyšplhalo“ až do výšky 1 999 metrov. Na Triglave čaká každého čosi zaujímavé. [[Fotograf]]i a milovníci panenskej prírody tu nájdu vhodné zákutia. V lete si tu dávajú zraz horolezci všetkých vekových kategórií, všetkých národov a národností, ľudia všetkých možných zamestnaní. Triglav zostáva taký, aký bol aj pred tisícročiami.

* Administratívne usporiadanie: 217 samosprávnych krajov

* Prezident: [[Borut Pahor]] ([[23. december]] [[2012]])

* Hlavné mesto: Ľubľana 278 000 obyvateľov

* Najvýznamnejšie rieky: [[Dráva]], [[Sáva (rieka)|Sáva]], [[Mura]], [[Krka]], Savinja, Vipava

* Mena: [[euro]] (1 euro = 100 centov)

* Štátny sviatok: [[25. jún]] (Deň samostatnosti)

* Rasové a národnostné zloženie: [[Slovinci]] (91 %), Chorváti (3 %), Srbi (2 %), iné (4%)

* Urbanizácia: 63,6 %

* Priemerná dĺžka života: muži 78 rokov, ženy 84 rokov

* Dojčenská úmrtnosť: 3 ‰

* Analfabeti: menej ako 1 %

* Nezamestnanosť: 9,1 %

* Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 3%, priemysel 34%, služby 63%

* Národnostné zloženie: [[Slovinci]], [[Srbi]], [[Chorváti]], [[Taliani]], [[Rakúšania]]