Lao-c’: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
d +ďalšia literatúra |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Lao Tzu - Project Gutenberg eText 15250.jpg|thumb|Lao-c’]]
'''Lao-c’'''
Lao-c’ bol archivárom v cisárskom archíve hlavného mesta čínskej ríše a dá sa o ňom predpokladať, že na cisárov rozkaz putoval po celej ríši a zapisoval a zbieral najrôznejšie literárne i historické materiály a dokumenty pre cisárske archívy. Tým bol v neustálom styku so životom i so spoločenskými problémami svojej doby.<ref name="Filit"/>
== Učenie Lao-c’a ==
Nadväzuje na čínsku koncepciu nebeských princípov, a síce pojmom [[tao]]. Podľa Lao-c’a je tao chaotická jednota skutočnosti, prv než sa z nej odlúčili nebo, zem i vesmír. Tao je čosi celkom beztvaré, veľké a najväčšie, samostatné, nekonečné a neobmedzene sa pohybujúce, prirodzené a samozrejmé. Je to najjednoduchšia bezmenná [[entita]], pramatka všetkého súcna, prvotný pramateriál, z ktorého vzniklo každé jestvovanie. Lao-c` hovorí: ''Jestvovalo čosi chaotické, ale celistvé, čo určite bolo už pred nebom a zemou. nemalo ani hlas, ani formu. Jestvovalo samostatne, nevzrastalo ani sa nezmenšovalo, bolo v neustálom, nepretržitom, ničím nehatenom pohybe. Možno to pokladať za matku všetkých vecí na svete. Nepoznám jeho meno, teda to nazývam Tao a musím mu dať prívlastok veľké. Veľké je vzdialené, a ak je vzdialené, je veľmi ďaleko, a keď je veľmi ďaleko, odvracia sa na druhú stranu. Teda Tao je veľké, aj nebo je veľké, i zem je veľká a človek je veľký tiež. Na svete sú štyri veľké veci a človek je jednou z nich. Človek ide za príkladom zeme, zem za príkladom neba, nebo za príkladom Tao a Tao za vlastným príkladom. Je prirodzené a samozrejmé.'' Tao je v sebe nedeliteľné a zároveň je začiatkom každej mnohosti, je vo večnom pokoji i prameňom pohybu a všetko zároveň samo vytvára. Jeho podstatou je neurčitosť, má beztvarý tvar a vzhľad nepredmetu, ale napriek tomu reálne a vecne jestvuje.<ref
▲Nadväzuje na čínsku koncepciu nebeských princípov, a síce pojmom [[tao]]. Podľa Lao-c’a je tao chaotická jednota skutočnosti, prv než sa z nej odlúčili nebo, zem i vesmír. Tao je čosi celkom beztvaré, veľké a najväčšie, samostatné, nekonečné a neobmedzene sa pohybujúce, prirodzené a samozrejmé. Je to najjednoduchšia bezmenná [[entita]], pramatka všetkého súcna, prvotný pramateriál, z ktorého vzniklo každé jestvovanie. Lao-c` hovorí: ''Jestvovalo čosi chaotické, ale celistvé, čo určite bolo už pred nebom a zemou. nemalo ani hlas, ani formu. Jestvovalo samostatne, nevzrastalo ani sa nezmenšovalo, bolo v neustálom, nepretržitom, ničím nehatenom pohybe. Možno to pokladať za matku všetkých vecí na svete. Nepoznám jeho meno, teda to nazývam Tao a musím mu dať prívlastok veľké. Veľké je vzdialené, a ak je vzdialené, je veľmi ďaleko, a keď je veľmi ďaleko, odvracia sa na druhú stranu. Teda Tao je veľké, aj nebo je veľké, i zem je veľká a človek je veľký tiež. Na svete sú štyri veľké veci a človek je jednou z nich. Človek ide za príkladom zeme, zem za príkladom neba, nebo za príkladom Tao a Tao za vlastným príkladom. Je prirodzené a samozrejmé.'' Tao je v sebe nedeliteľné a zároveň je začiatkom každej mnohosti, je vo večnom pokoji i prameňom pohybu a všetko zároveň samo vytvára. Jeho podstatou je neurčitosť, má beztvarý tvar a vzhľad nepredmetu, ale napriek tomu reálne a vecne jestvuje.<ref>Legowicz, J.: Prehľad dejín filozofie. Základy doxografie. Bratislava, [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] 1972. 668. s-34-35</ref><ref>* {{filit|fvu/ucenie_lao-c'a.html}} - Učenie Lao-c’a</ref>
== Referencie ==
{{referencie|refs=
<ref name="PDF">{{Citácia knihy
| priezvisko = Legowicz
| meno = Jan
| odkaz na autora = Jan Legowicz
| prekladatelia = Anna Varsiková
| titul = Prehľad dejín filozofie : základy doxografie
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1972
| edícia = Veda a súčasnosť
| zväzok edície =
| počet strán = 651
| strany = 34{{--}}35
}}</ref>
<ref name="F-u">{{filit|fvu/ucenie_lao-c'a.html}} - Učenie Lao-c’a</ref>
}}
== Ďalšia literatúra ==
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Cheng
| meno = Anne
| odkaz na autora =
| prekladatelia = Helena Beguivinová; Olga Lomová, David Sehnal, Dušan Vávra
| titul = Dějiny čínského myšlení
| vydanie = 1
| miesto = Praha
| vydavateľ = DharmaGaia
| rok = 2006
| isbn = 80-86685-52-7
| počet strán = 688
| strany = 173{{--}}175
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Král
| meno = Oldřich
| odkaz na autora =
| titul = Čínská filosofie : pohled z dějin
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Lásenice
| vydavateľ = Maxima
| rok = 2005
| isbn = 80-901333-8-X
| počet strán = 373
| strany = 125{{--}}149
}}
== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Lao-c'
== Externé odkazy ==
▲* {{filit|fvl/lao-c'.html}}
* [http://www.tao-te-king.org 老子 Lǎozĭ 道德經 Dàodéjīng Chinese+English+German]
|