Lao-c’: Rozdiel medzi revíziami

▲Nadväzuje na čínsku koncepciu nebeských princípov, a síce pojmom [[tao]]. Podľa Lao-c’a je tao chaotická jednota skutočnosti, prv než sa z nej odlúčili nebo, zem i vesmír. Tao je čosi celkom beztvaré, veľké a najväčšie, samostatné, nekonečné a neobmedzene sa pohybujúce, prirodzené a samozrejmé. Je to najjednoduchšia bezmenná [[entita]], pramatka všetkého súcna, prvotný pramateriál, z ktorého vzniklo každé jestvovanie. Lao-c` hovorí: ''Jestvovalo čosi chaotické, ale celistvé, čo určite bolo už pred nebom a zemou. nemalo ani hlas, ani formu. Jestvovalo samostatne, nevzrastalo ani sa nezmenšovalo, bolo v neustálom, nepretržitom, ničím nehatenom pohybe. Možno to pokladať za matku všetkých vecí na svete. Nepoznám jeho meno, teda to nazývam Tao a musím mu dať prívlastok veľké. Veľké je vzdialené, a ak je vzdialené, je veľmi ďaleko, a keď je veľmi ďaleko, odvracia sa na druhú stranu. Teda Tao je veľké, aj nebo je veľké, i zem je veľká a človek je veľký tiež. Na svete sú štyri veľké veci a človek je jednou z nich. Človek ide za príkladom zeme, zem za príkladom neba, nebo za príkladom Tao a Tao za vlastným príkladom. Je prirodzené a samozrejmé.'' Tao je v sebe nedeliteľné a zároveň je začiatkom každej mnohosti, je vo večnom pokoji i prameňom pohybu a všetko zároveň samo vytvára. Jeho podstatou je neurčitosť, má beztvarý tvar a vzhľad nepredmetu, ale napriek tomu reálne a vecne jestvuje.<ref>Legowicz, J.: Prehľad dejín filozofie. Základy doxografie. Bratislava, [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] 1972. 668. s-34-35</ref><ref>* {{filit|fvu/ucenie_lao-c'a.html}} - Učenie Lao-c’a</ref>

▲* {{filit|fvl/lao-c'.html}}